Day 68: The Library

Wow, what a stupid thing to happen! The staff of the university library will definitely make it to my “what to hate about Jaén” list. These people are so unhelpful and rude. Every time I come in, they try to pretend not to see me and probably hope I will go away. Then when they understand it’s not going to happen, they turn to me with the most annoyed looks on their faces and answer all my questions in monosyllable. Yesterday I was informed by one of these angels that I am 5 days late with returning my books, so my library card was suspended until the 3rd of January. Hey, nobody told us anything about suspending cards when we signed into the library! When I asked him if he could do something about it, he simply said “no”. When I asked where I can check when I need to return borrowed books, he said “nowhere”. Now that I call customer-friendly!

So I was left with just one option: come to the library and work there. I decided to look on the bright side and use it as an excuse for a social study. The library is about 400% fuller now, before the exams, than it was in September. However, incredibly for Spain, the people are really silent and everyone is working. They are even using the glass cubicles designed for teamwork. So it turns out that Spanish students are very diligent... interesting. And while I was sitting there, taking notes, I started to feel like a real student, as well, not the mad scientist closed up in her dark hole (aehm, bedroom), staring at the computer 24/7. Moral of story: even a suspended library card has a silver lining. :D

Day 68: Knižnica

Neuveríte aká sprostosť sa mi stala! A personál univerzitnej knižnice sa stopercentne dostane na môj zoznam “vecí, ktoré na Jaén neznášam”. Tí ľudia sú tak nenápomocní a nepríjemní. Zakaždým keď prídem sa snažia tváriť, že tam niesom a pravdepodobne dúfajú, že sa vyparím. Potom keď už konečne pochopia, že sa ma tak ľahko nezbavia otočia sa ku mne s neuveriteľne otráveným výrazom na tvári a na všetky moje otázky odpovedajú jednoslabične. Včera ma jeden z týchto anjelov informoval, že meškám s vrátením kníh 5 dní a preto suspendovali môj preukaz do tretieho januára. Haló, keď sme sa do knižnice zapisovali, nikto nespomínal nič o suspendovaní preukazov! Keď som sa ho opýtala, či by s tým niečo nevedel spraviť, povedal proste “nie”. Keď som sa spýtala, kde si môžem skontrolovať kedy treba vrátiť požičané knihy, povedal “nikde”. Tomu sa vraví prístup k zákazníkovi!

Takže mi zostala iba jedna možnosť: chodiť do knižnice a pracovať tam. Rozhodla som sa pozrieť sa na vec z tej lepšej stránky a využiť to ako zámienku na sociálnu štúdiu. Knižnica je momentálne, pred skúškami, asi o 400% plnšia ako bola v septembri. Avšak, veľmi netypicky pre španielov, ľudia sú naozaj tichí a každý pracuje. Dokonca používajú aj presklenné kóje určené na prípravu skupinových projektov. Takže sa ukázalo, že španielski študenti sú veľmi usilovní... zaujímavé. A ako som tam tak sedela robiac si poznámky, začala som sa tiež cítiť ako naozajstná študentka, nie ako šialená vedkyňa zatvorená vo svojej temnej diere (ehm, izbe), čumiaca 24 hodín denne na monitor. Poučenie z príbehu: každá minca, dokonca aj suspendovaný preukaz do knižnice, má dve strany. :D

Leather bound
Viazané v koži

Old school catalogue.
Staromódny katalóg.

Purificación García!!!

Silvia reading thick book.
Silvia číta hrubú knihu.