Day 10: Sunday Swimming

When my alarm rang at 10:00, after my first encounter with Spanish disco-clubs last night, I felt rather depressed. Yeah, 5 hours of sleep don’t seem to be enough. But the sun was finally out after almost a week (Hello there, Sun!), so I decided I need to get out. And it proved to be a real good move!

I packed my towel and swimsuit and headed for the Complejo Deportivo Las Fuentezuelas, a public sports centre, to have my first swim (and first real exercise, except the daily 15 minutes of morning yoga) since I came to Andalusia. I must tell you, if Las Fuentezuelas is an example of how the Spanish government used to spend borrowed money, I can understand why Spain is so deep in debt. The complex is very new, very big (a number of tennis and volleyball courts, football pitches, a gym, cycling and running tracks, and two indoor pools) and only in Jaén, which has a population of about 120 thousand, there are three such establishments.

Well, bad for the Spanish they will have to pay up for all of this, but good enough for me to be able to use it and swim my laps in my own lane (there were like 10 swimmers in the pools today). And even better: I solved the mystery of what Jaén people do on Sundays. All of them work out! It looked like the whole town was assembled in and around Las Fuentezuelas, jogging, cycling, playing football. I even saw the beginning of the Jaén marathon: http://emotionextreme.com/ !

After almost an hour in the pool, I enjoyed a slow walk home, and instead of going along the Avenida de Andalucia, I got lost in the little streets just off it, observed the locals and said “Hola!” to them (everyone greets everyone in the streets here... or is it just me?) and snapped a couple of photos. I ended up high on endorphins and UV-rays and fresh air and the reggaeton music pumping from the cars passing me by and totally happy.

Deň 10: Nedeľné plávanie

Keď mi dnes ráno po mojej prvej konfrontácii so španielskymi diskotékami o 10:00 zazvonil budík, cítila som sa tak trochu deprimovaná. Hej, 5 hodín spánku ani náhodou nie je dosť. Ale na oblohe sa konečne po skoro týždni ukázalo slnko (No nazdar, Slnko!), takže som sa rozhodla, že treba ísť von. A ukázalo sa, že to bol fakt dobrý ťah!

Hodila som do tašky plavky a osušku a zamierila do Complejo Deportivo Las Fuentezuelas, mestského športového centra, aby som si prvýkrát od kedy som prišla do Andalúzie zaplávala (a vlastne prvýkrát zacvičila, ak nerátam tých 15 minút jógy každé ráno). Musím Vám povedať, ak je Las Fuentezuelas príklad toho, ako španielska vláda rozhadzovala požičané peniaze, tak už rozumiem prečo je Španielsko tak hlboko v dlhoch. Komplex je úplne nový, dosť veľký (niekoľko tenisových kurtov, volejbalové a futbalové ihriská, posilňovňa, cyklistické a bežecké dráhy, a dva kryté bazény) a iba v Jaén, ktoré má asi 120 tisíc obyvateľov, sú takéto komplexy tri.

Nuž, blbé pre Španielov, že toto všetko budú musieť nakoniec zaplatiť, ale za seba môžem povedať, že je dosť super využívať to a zaplávať si svojich pár dĺžok vo vlastnej dráhe (v bazénoch bolo dokopy asi 10 plavcov). A čo je ešte lepšie: podarilo sa mi rozlúštiť záhadu toho, čo Jaénčania robia v nedeľu. Všetci športujú! V Las Fuentezuelas to dnes vyzeralo, ako keby sa tam zhromaždilo celé mesto, a prišli si zabehať, zabicyklovať, zahrať futbal. Dokonca som videla začiatok Jaénskeho maratónu: http://emotionextreme.com/ !

Po takmer hodine v bazéne som sa vybrala na prechádzku smerom domov, ale namiesto toho aby som jednoducho išla po Avenida de Andalucia, zatúlala som sa do uličiek vedľa nej, pozorovala domácich a hovorila “Hola!” (všetci sa tu na uliciach zdravia... alebo to iba mne?) a urobila pár fotiek. Vrátila som sa opitá z endorfínov a UV-lúčov a čerstvého vzduchu a regaettonu duniaceho z áut idúcich okolo a totálne šťastná.

At a park. There was a pomegranate tree!
V parku. Bol tam granátovo-jablkovník!

A brand new bicycle lane.
Úplne nový cyklistický chodník.

Sunlit facades.
Slnečné fasády.

Jaén views.
Výhľady z Jaén.

Piscina card. 9 baños left.
Preukaz do piscin-y. Ešte zostalo 9 baños.

Day 9: Laundry Day

Today is Saturday and at home I used to clean the house on Saturdays. Now I am not at home anymore, but all the same, I fired up the mop and broom and got down to it. Old habits truly seem to die hard... Now I am sitting in a room so neat that even Jack Nicholson in “As Good As It Gets” would have to be proud of it, I have washed two machine-fuls of clothes and towels and did the dishes and, unfortunately, I cannot think of any other activity I could engage in cleaning-wise, so it seems like I will finally have to sit down and start writing the 2 pages I have planned for today... Wait, alas! I haven’t taken any pictures for this blog yet, and I really cannot neglect that, now can I?

So here go my highly artistically valued photos of washed towels, the creation of which took priority over my research. And I almost forgot to inform you about the current weather conditions in sunny Andalusia: it did not pour today, the weather improved to overcast and cloudy with occasional showers. Dear rain, it is not even funny anymore: http://www.independent.co.uk/news/world/europe/british-woman-missing-as-nine-die-in-spain-floods-8190627.html !

Deň 9: Veľké pranie

Dnes je sobota a doma sa v sobotu vždy upratovalo. Teraz síce už nie som doma, ale aj tak som naštartovala mop a metlu a dala sa do toho. Zvyk je asi naozaj železná košeľa... Takže teraz sedím v čistej izbe, aj Jack Nicholson v “Tak dobre ako sa len dá” by musel na ňu byť hrdý, vyprala som dve práčky oblečenia a uterákov a umyla riad a bohužiaľ mi nenapadá už žiadna upratovacia činnosť, ktorú by som mohla vykonať, čiže to vyzerá tak, že sa predsa len budem musieť pustiť do písania tých 2 strán, ktoré mám na dnes naplánované... Počkať, nie veď mi ešte treba niečo nafotiť na tento blog, nemôžem ho predsa zanedbať, no nie?

Tak tu sú moje vysoko umelecky hodnotné fotky opraných uterákov, ktorých tvobe som sa dnes venovala namiesto výskumu. A aby som Vás nezabudla informovať o aktuálnom počasí tu v slnečnej Andalúzii: dnes sme už lejak nemali, vyčasilo sa na krásne polooblačno až zamračené s občasnými prehánkami. Milý dážď, už to ani nie je smiešne: http://www.independent.co.uk/news/world/europe/british-woman-missing-as-nine-die-in-spain-floods-8190627.html !

Day 8: Darkness and Colour

I woke up to utter darkness this morning. The rain had obviously not heard my plea yesterday, because it was pouring. I did my Sun Salutation (kind of ironic, eh?) and went back to bed. But then I decided - this could not go on, spending my days lumbering around my flat and posting blog entries about it in the evening. I needed some colour therapy to fight the sky’s greyness.

And where better to accomplish this than on the fresh food market? I love walking around any farmers’ market and looking at the colourful produce, but the market here in Jaén is simply a-ma-zing! The stalls offer a gazillion different types of fruits and vegetables which seem exotic and rare to me, but which can be got here for a song, like a kilo of figs for 1,50, or pomegranates for 2€, can you imagine? Other vendors sell rows and rows of fresh mariscos on ice, fish, shrimp, oysters, clams, simply anything you can think of. Others still display sausages and hams hanging on strings, spices in big jars sold by grams, mouthwatering pastries, I could go on... But why don’t you take a look at the pictures instead and get a little bit of your own colour therapy? I know, lucky me!

Deň 8: Temnota a farby

Dnes som sa zobudila do úplnej tmy. Dážď zjavne nevyslyšal moje včerajšie prosby, lebo lialo. Zacvičila som svoj raňajší pozdrav slnku (trochu irónia, no nie?) a zaliezla naspať do postele. Ale potom som sa rozhodla - tak takto by to ďalej nešlo, tráviť celé dni ponevieraním sa po byte a večer o tom písať články na blog. Čo som potrebovala na zdolanie sivej oblohy bolo trochu farebnej terapie.

A existuje lepšie miesto kde si ju dopriať, než na trhu s potravinami? Rada sa prechádzam po akomkoľvek trhovisku a obzerám si farebný tovar, ale tržnica tu v Jaén je proste ÚŽASNÁ! V stánkoch ponúkajú milión rôzných druhov ovocia a zeleniny, ktoré sa mne zdajú exotické a vzácne, ale to ich môžem kúpiť za babku, napríklad kilo fíg za 1,50, alebo granátové jablká za 2€, no viete si to predstaviť? Iní predavači majú kopy čerstvých mariscos vystavené na ľade, ryby, krevety, ustrice, mušle, jednoducho čokoľvek na čo pomyslíte. Ďalší majú na povrazoch rozvešané klobásy a šunky, veľké nádoby plné korenín predávaných na gramy, fantastické sladké pečivo, no mohla by som ešte dlho pokračovať... Ale čo takto si radšej prezrieť fotky a dať si tiež trocha farebnej terapie? Ja viem, mám šťastie!

Window-shopping.
Výklady. 

What to do when any shoes you own are bound to get wet? Just wear the lightest pair, roll up your jeans and bear it...
Čo robiť ak žiadne z Vašich topánok nemajú šancu nepremoknúť? Obuť si tie najtenšie, vyhrnúť nohavice a vydržať...

Market exterior.
Tržnica zvonka.

At the market.
Na trhu.

Shopping spree.
Nákupná horúčka.

Our dark flat.
Náš temný byt.

Photos of me taken by Silvia M.

Mňa fotila Silvia M.

Day 7: Uneventful

I feel like a creator of miracles today. José, Silvia’s Spanish guy informed us, that it hadn’t rained for 160 days in Jaén this summer, but after we two arrived, the rainy spell finally commenced. The olive planters rejoice! The parched fields of yellow grass finally glint with green! The cracked soil drinks the water of life! Yes, our arrival was like a blessing for Andalusia, after suffering for so long from heat and dryness. But you know what? Although I am honoured to be the rain-bearer and olive-saver, it’s plenty inconvenient. We had to cancel our trip to the castle, and instead José, Silvia and I just settled for an indoors coffee in the Centro Comercial La Loma. I felt sleepy all day, I only wished to curl under the duvet and sleep. And I was unable to take interesting pictures, as I have not spent a minute outdoors today. So yeah, today was rather uneventful. Good news is that I managed to read a whole Christie novel and a bit. Bad news is that if the rain continues, this blog will become very dull indeed. So, dear rain, please don’t waste all your resources at once and take a break! And I will hopefully be back with some adventures to relate and exterior shots to show you tomorrow.

Deň 7: Nezáživný

Dnes sa cítim ako strojca zázrakov. José, Silviin španiel, nás informoval, že v Jaén toto leto nepršalo celých 160 dní, ale keď sme dorazili my, konečne nastalo obdobie dažďov. Pestovatelia olív sa radujú! Vyprahnuté lány žltej trávy konečne ozeleneli! Popraskaná pôda sa napája vodou života! Áno, náš príchod bol pre Andalúziu priam požehnaním po tom, čo dlhé mesiace trpela horúčavou a suchom. Ale viete čo? Aj keď som naozaj poctená, že som sa stala nositeľom dažďa a spasiteľom olív, je to dosť otravné. Museli sme zrušiť náš výlet na hrad a namiesto toho sme si s Josém a Silviou dali iba jednu interiérovú kávu v Centro Comercial La Loma. Celý deň som bola ospalá a jediné čo som chcela bolo schúliť sa pod perinou a spať. A nepodarilo sa mi nafotiť žiadne zaujímavé fotky, keďže sme dnes ani na minútu nevyšli von. Takže áno, dnešok bol celkom nezáživný. Dobrá správa je, že som prečítala trošku viac ako jeden celý román od Agáty Christie. Zlá správa je, že ak bude ďalej pršať, tento blog začne byť poriadne nudný. Takže, milý dážď, nevyčerpaj prosím všetky zásoby naraz a daj si pauzu! A ja sa potom zajtra budem môcť ozvať s nejakými novými dobrodružstvami a exteriérovými fotkami.

This is what I did all day today.
 Dnes som celý deň strávila týmto.

Day 6: Rainy Day

It rained all day today. The grey sky was perfect for oversleeping and getting some long time in bed under my duvet (!), some José González and Anna Maria Jopek, white wine, and just a little bit of melancholy. All in all, I did nothing extra exciting. I spent my time working and getting enrolled in the Spanish for foreigners course and visiting the library (and buying some Brazilian beer at Lidl, yes, I confess). So I will just keep it short and leave you time to meditate a little and maybe absorb a bit of the beautifully gloomy mood of rainy Jaén from the photos.

Deň 6: Upršaný deň

Dnes celý deň pršalo. Sivá obloha vytvorila perfektnú atmosféru na dlhý spánok pod mojim novým paplónom (!), trochu José González-a a Anny Marie Jopek, bieleho vína, a na nejakú tú melanchóliu. V podstate som nepodnikla nič extra vzrušujúce. Najskôr som pracovala, potom sa zapísala na kurz španielčiny pre zahraničných študentov a bola som v knižnici (no dobre, priznávam sa, ešte som si v Lidli kúpila brazílske pivo). Takže sa dnes nebudem veľmi rozpisovať a radšej vám nechám priestor na chvíľku meditácie, alebo môžete len tak absorbovať krásne pochmúrnu náladu daždivého Jaén na fotkách.

No sun for the olives and the umbrella in the shower.
Dnes nesvieti na olivy slnko a vo vani je dáždnik.

Darkness in my room. /Info about Spanish classes.
Tma v mojej izbe. /Detaily o kurze španielčiny.

My library card and some new books.
Môj preukaz do knižnice a nejaké nové knihy.

Day 5: Jaén Shows Its Teeth

Well, well, well. You two Central-European intruders thought that Andalusia is just some kind of tame land to be conquered by you rough Northerners? No bloody way! Jaén is ready for the likes of you. First it shocks you with 35 degrees Celsius during your first day, then it lulls you to naive contentment with steady 29-32 maximum temperatures... And then, without previous notice, it strikes with a 12-degree-cold very Central-Europe-in-September night and I am left shivering under my very thin Southern-European blanket (yes, silly me for thinking there will be enough time to buy a warmer blanket later in October) wearing both, my nightdress and my pyjamas, but not managing to get any sleep anyway. So I received my punishment for stupidly believing Spain to be a hot country.

It will probably not be a surprise when I say that I went to buy not a warm blanket, but a big duvet (and quite an overpriced one, too) first thing in the morning. Now I am quite confident that the duvet and blanket combo together with my long-sleeved PJs will be able to battle Jaén weather even if the temperature falls under zero. At least unless Andalusia takes me by surprise again.

Deň 5: Jaén vycerilo zuby

Ale, ale, ale. Vy dve stredoeurópske votrelkyne ste si mysleli, že Andalúzia je snáď nejaká krotká krajinka, ktorú vy drsné severanky bez ťažkostí dobyjete? Tak to teda nie! Jaén je dobre pripavené na takých ako ste vy. Hneď prvý deň vás zošokuje tridsiatimi piatimi stupňami Celzia, potom učičíka stálymi teplotami maximálne medzi 29 a 32 stupňami do dôverčivej spokojnosti... A potom, bez varovania, zaútočí dvanásťstupňovou veľmi stredoeurópsko-septembrovou nocou, počas ktorej sa trasiem pod svojou veľmi tenkou juhoeurópskou plachtou (áno, ja naivka som si myslela, že mám ešte dosť času a deku mi stačí kúpiť v októbri) a mám na sebe pyžamo aj nočnú košeľu naraz, ale aj tak sa mi nedarí zaspať. To mám za to, že som verila poverám, že Španielsko je teplá krajina.

Asi Vás teda neprekvapí keď poviem, že prvé čo som dnes ráno urobila bolo, že som si išla kúpiť nie deku, ale rovno teplý paplón (a to ani nehovorím aký predražený). Teraz som si celkom istá, že spojené sily mojej plachty, paplóna a teplého pyžama dokážu odraziť Jaénske počasie, aj keby sa teploty rozhodli klesnúť pod bod mrazu. Ibažeby ma Andalúzia opäť prekvapila.

New duvet.
Nový paplón.

No sandals and tank tops today!
Dnes žiadne sandálky a tielka!

I am trying to mend my slippers.
Snažím sa zašiť si papuče.

Tapas bar in our building.
Tapas bar v našom bloku.

My workspace. Yes, I started to tackle my 20 pages assignment today.
Moja pracovňa. Áno, dnes som sa pustila do svojho 20-stranového zadania.

Day 4: Reality Check

Yes, it has come: the reality. So far Jaén has been a leisurely holiday spent shopping, wandering around town, cooking and eating and drinking cider on the balcony. I almost managed to forget what I came here for: the dreaded Thing-Which-Must-Not-Be-Named... the PhD thesis. But merciful denial has reached its end today at 9:00am sharp, as I walked into the (awesome and modern and clean) campus of the Universidad de Jaén, went through the doors of the Edificio D2 (Facultad de Humanidades y Ciencias de la Educación), ascended to the second floor and entered my thesis supervisor’s office.

Well, to cut the long story short, the first assignment is 20 double-spaced pages, in other words: one substantial, coherent, and structured (as our supervisor, Nieves, put it) subchapter, to be submitted on the 5th of October 2012, yes, next Friday. I must admit that I felt just the slightest pang of panic after agreeing to this arrangement. OK, I completely freaked out! So we ran to the registration office, then we ran to photocopy a photo for the ID card, then we ran to the Biblioteca, where I managed to tell the lady my address and phone number in Spanish (!), and I immediately borrowed the first book at least slightly connected to my thesis I could lay my hands on, and we ran home. And then I did no work. You know, I was really overtired after running from place to place for half the day. So hopefully I will start reading and writing tomorrow. If I don’t have to run anywhere...

Long live procrastination!

P.S.: The best joke of today? The website of the course of Spanish for foreign students: http://www.ujaen.es/centros/idiomas/esp.html They really mean it when they say you must practice your Spanish, right? :D

Deň 4: Tvrdá realita

Áno, je to tu: nastala realita. Doteraz sme tu v Jaén boli ako na lenivej dovolenke, nakupovali sme, túlali sa len tak po meste, varili a jedli a pili mušt na balkóne. Skoro sa mi podarilo zabudnúť kvôli čomu som sem vlastne prišla: kvôli tej obávanej veci-ktorú-netreba-menovať... dizertačnej práci. Ale dnes presne o 9:00, hneď ako som prekročila brány areálu (krásnej a modernej a čistej) Universidad de Jaén, otvorila dvere Edificio D2 (Facultad de Humanidades y Ciencias de la Educación), vystúpila po schodoch na druhé poschodie a vošla do kancelárie mojej školiteľky toto milostivé ignorovanie skutočnosti skončilo.

V skratke, naše prvé zadanie znie: napísať 20 strán dvojitým riadkovaním, inými slovami napísať jednu obsažnú, koherentnú a štrukturovanú (ako sa vyjadrila Nieves, naša školiteľka) podkapitolu, ktorú treba odovzdať piateho októbra, áno, budúci piatok. Musím priznať, že som pocítila jemný záchvev paniky, keď som pristúpila na túto dohodu. Vlastne, úplne som sa zosypala! Takže sme bežali na administratívne oddelenie, potom sme si utekali okopírovať fotky na študentské preukazy, bežali sme do Bibliotec-y, kde sa mi podarilo pani za pultom nadiktovať svoju adresu a telefónne číslo po španielsky (!), a okamžite som si vypožičala prvú knihu aspon trochu súvisiacu s mojou témou, ktorú som zbadala, a utekali sme domov. A potom som nič nenapísala. To viete, po všetkom tom behaní z miesta na miesto som bola dosť vyčerpaná. Takže snáď začnem čítať a písať zajtra. Teda, ak nebudem musieť nikam utekať...

Načo by som robila dnes to, čo si môžem nechať na zajtra, no nie?

P.S.: Najlepší vtip dneška? Stránka kurzu španielčiny pre zahraničných študentov: http://www.ujaen.es/centros/idiomas/esp.html S tým precvičovaním Španielčiny to asi myslia vážne... :D

The Campus
Areál

Coffee break
Kávička

Cleanliness first! And my beautiful bruise...
Čistota pol života! A moja krásna modrina...

White out
Bieloba

Photos of me taken by Silvia M.

Mňa fotila Silvia M.

Day 3: The Phenomenon of Sunday

The experiences of today will be hard to recount, as it is very difficult indeed to acquire an experience in Jaén on a Sunday. The shops are closed. I didn’t mind, because we have shopped plenty yesterday and today I wanted to engage in something more exciting. Formerly, I planned to have a look around the campus, but my Spanish girl Cristina warned me in advance that the grounds and the park near the University are locked up on Sundays. So Silvia and I decided to go for a tour of the old town.

In the morning I was awakened by the chirping of birds, church bells, and an utter human silence. But I was kind of expecting that, as at midnight, when I am already passed out tired, the people here still sit in cafés or just hang out in the streets, chatting, laughing, and making various other kinds of noise. I had my coffee, unpacked the last of my stuff, dealt with some correspondence, but the human silence outside persisted. So I started to prepare lunch, which was immediately eaten, and we followed it with ice-cream courtesy of our newly established friendship with our French roommate, we took the afternoon tea, I did my manicure, but the streets remained silent.

At 4 o’clock we decided that the siesta must be coming to its end by now and we hit the streets. I must say that if you want to take pictures of architecture, a Sunday afternoon is the ideal time in Jaén. However, if you want to see some of the buildings from inside, or even take pictures of people next to said buildings, you will be bitterly disappointed. On Sunday, there is nothing doing around these parts (• for a beautiful idiom-cum-allusion, see Slovak version). You cannot go to a restaurant, see a museum, shop at Carrefour. Even the cathedral is closed on Sunday, which really makes no sense to me. And if you can’t believe it, here are a couple of pictures of Sunday Jaén, aka the Ghost Town:

Deň 3: Fenomén nedeľa

Zážitky dnešného dňa sa mi budú opisovať veľmi ťažko. Je totiž veľmi náročné získať v Jaén v nedeľu nejaký zážitok. Obchody sú zatvorené. To mi nevadilo, lebo včera sme hojne nakúpili a dnes som chcela podniknúť niečo napínavejšie. Pôvodne som plánovala ísť na obhliadku areálu univerzity, ale moja španielka Cristina ma včas varovala, že v nedeľu je areál aj park pri univerzite zamknutý. Tak sme sa so Silviou rozhodli, že si spravíme prehliadku starého mesta.

Ráno ma zobudil spev vtáčeniec, odbíjanie kostolných zvonov a úplné ľudské ticho. Ale to som aj očakávala, keďže ľudia tu ešte o dvanástej, keď už ja pomaly odpadávam, vysedávajú v kaviarňach, alebo len tak na múrikoch, chichocú sa, rozprávajú, a všemožne inak robia hluk. Dala som si kávu, dovybaľovala posledné pakšametle, odpísala na korešpondenciu, ale ľudské ticho na uliciach neprestávalo. Tak som sa pustila do prípravy obeda, ktorý sme hneď aj zjedli, dali sme si zmrzku vďaka novozaloženému priateľstvu s naším franúzským spolubývajúcim, vypili sme poobedný čaj, urobila som si manikúru a vonku stále ticho.

O štvrtej sme sa rozhodli, že už musí byť pomaly aj koniec siesty, a vydali sme sa do ulíc. Musím povedať, že ak chcete fotiť architektúru, nedeľné popoludnie je v Jaén ideálny čas. Ak ale chcete niečo z tej archtektúry vidieť zvnútra, alebo dokonca fotiť osoby vedľa architektúry, budete trpko sklamaní. V nedeľu tu totiž, zacitujem Tomáša, skapal andalúzsky pes. Nedá sa ísť do múzea, do reštaurácie, do Carrefouru. Zavretá bola dokonca aj katedrála, čo je pre mňa už úplne nepochopiteľé. A ak tomu nemôžete uveriť, tu je pár fotiek z nedeľného Jaén, alias mesta duchov:

Deserted cathedral square.
Opustené námestie pred katedrálou. 

Empty streets.
Prázdne ulice.

Day 2: El Corte Inglés

Today I conquered the SUPERMERCADO! To some, shopping might seem a not-so-noteworthy achievement, but believe me, shopping is a completely different story in Andalusia. Especially if you do not speak Spanish. Not a word of Spanish. (Well, not true now, as I have added to my active vocabulary the following: “ropa”, “huevos”, “café con leche para llevar”, “número secreto”.) What I learnt is this: do not start the dialogue with the shopping assistant in Spanish. Do not even say Hola!. Once you make this fatal mistake, no subsequent conversation in a language different from Spanish will be possible. My cherished “Habla Inglés?” is completely wasted in this part of the world. No one habla Inglés, or if they do, they won’t let it show. So when you enter the wonderful department store El Corte Inglés, do not be fooled. The name is completely arbitrary.

Deň 2: El Corte Inglés

Dnes som dobyla SUPERMERCADO! Možno sa Vám nezdá, že nakúpiť je až taký významný úspech, ale verte mi, nakupovanie doma a nakupovanie v Andalúzii - to sa nedá porovnať. Najmä ak nehovoríte po španielsky. A tým myslím, ani slovo po španielsky. (Vlastne o mne to už neplatí, keďže som pridala do svojej aktívnej slovnej zásoby nasledovné: “ropa”, “huevos”, “café con leche para llevar”, “número secreto”.) Naučila som sa jedno: nikdy nezačínajte rozhovor s predavačkou po španielsky. Ani len nepozdravte Hola!. Od chvíle kedy spravíte túto osudovú chybu ďalšia konverzácia v inom ako španielskom jazyku nebude možná. Moje vrelemilované “Habla Inglés?” je mi v tejto časti sveta úple nanič. Nikto nehabla Inglés, alebo ak náhodou habla, tak to dobre taja. Takže keď vojdete do úžasného obchodného domu El Corte Inglés, nenechajte sa nachytať. Ten názov je čisto náhodný.

A couple of snapshots from my room post-shopping. Proof that clean (Egyptian cotton!) sheets and a couple of pictures can make a soul very happy.
A pár fotiek z mojej izby po nakupovaní. Dôkaz, že čisté obliečky (z egyptskej bavlny!) a pár obrázkov dokážu spraviť človeka šťastným.

Day 1: Surreal Landscapes

I am in Jaén and I still cannot believe it is true. I suspect that air transport has a rather negative impact on my sense of reality. While on the bus, we agreed with Silvia that we were feeling like protagonists of some surrealist artwork. The minutes could not decide, sometimes they passed painfully slowly, other times I looked at my watch and suddenly it was already half an hour later than a minute ago, and the fields of OCD olive trees, growing in right angles only, continued to infinity. Andalusia is extremely dried up at the moment, green grass is nowhere in sight, and it seems like the heat is not going to go away just because I, after arriving here from the 15°C Žilina, might suffer a thermal shock.

Well, I am not sure how my first day sounds. Probably not too coherent? In that case this sketch* (*a short descriptive piece of writing) fulfilled its artistic aim and it truthfully depicts my current state of mind. Tomorrow, after I have thoroughly shopped for hangers, bed linen, cleaning supplies and sustenance I can hopefully create something which will actually have a point. Maybe even an anecdote. :)

For those, who do not understand the above paragraphs: no, it is not the fault of your receiver...

Deň 1: Sureálne Veduty

Som v Jaén a ešte stále tomu nemôžem uveriť. Mám podozrenie, že letecká doprava má neblahý vplyv na môj zmysel pre realitu. V autobuse sme sa so Silviou zhodli, že sa cítime ako v nejakom surealistickom umeleckom diele. Minúty sa vliekli ako slimáci, alebo naopak, zrazu som pozrela na hodinky a bolo o pol hodinu viac ako pred minútou, a popri ceste sa do nekonečna tiahli obsesívno-kompulzívne olivové stromy rastúce výlučne v pravých uhloch. Andalúzia je momentálne extrémne vysušená, zelenú trávu tu nevidno, a zdá sa, že horúčavy nemienia poľaviť len preto, že som prišla ja a po 15 stupňových teplotách v Žiline mi tu hrozí teplotný šok.

Tak neviem, ako znie môj prvý deň. Asi nie veľmi koherentne? V tom prípade táto črta* (*literárny útvar menšieho rozsahu a opisného rázu) splnila svoj umelecký zámer, a verne reflektuje môj súčasný stav mysle. Zajtra po dôkladnom nákupe vešiakov, posteľných obliečok, čistiacich prostriedkov a poživne snáď vytvorím niečo vypointovanejšie, možno dokonca aj anekdotu. :)

Pre tých, ktorí nerozumejú predchádzajúcim riadkom: nie, chyba nie je vo Vašom prijímači...

One More Week

...and I'm there. Wow!

Packing in progress

Packing List

As I have only a 23+6 kilos baggage allowance on my flight, I need to pack just the bare essentials, but at the same time I don't want to end up hating all the clothes I take just because I will have to wear them every single day. So I decided to limit myself to 30 items, which seems like enough to mix up and not become boring. I got inspiration from this random post I found through Google: http://www.everydayminimalist.com/?p=1500 However, I will not need so many work-appropriate outfits on my trip, so I exchanged a few pieces.

Here goes:
1x trench
1x jacket
1x blazer
1x formal/cocktail dress
2x casual trousers
1x skinny jeans
2x everyday dresses
2x skirts
1x leggings for home/jogging
1x sweatpants
3x shirts/tops
2x tanks (for layering)
2x cotton t-shirts for home, gym
2x long-sleeved tops
3x sweaters/cardigans
1x hoodie

So far my garment count is 26. This leaves me with 4 more items. Right now I am thinking I might bring one warmer, waterproof jacket for winter, maybe a pair of shorts (I wonder if it is hot enough to wear shorts in Andalusia in autumn...), a dress I could go out in at night, for drinks and such, and maybe an extra workout top. I think I'll decide when I lay out my clothes on the bed. :)