Entonces...

Hey everyone! After three months in Andalusia I am back home and as the experience of living in the south of Spain was very interesting indeed, I thought it would be nice to sum it all up in a post. And as I love compiling lists, I summarised my life in Jaén not just in one list, but in two of them!

Reasons to hate Andalusia:

1. no calefacción! 
2. attitude: people are often impolite, impatient, unhelpful, don’t care about others and refuse to try to communicate and understand 
3. nothing works (the shops are always closed, the siesta is never-ending and there are queues everywhere) 
4. streets full of dog poo 
5. no snow 
6. awful diary products (they don’t have fresh milk!) 
7. the staff at the university library in Jaén 
8. the urban buses of Jaén 
9. restaurants open at 8 in the evening 
10. traffic (and crossing at the red light) 
11. there is no cinema, no theatre, no orchestra in Jaén 

Reasons to love Andalusia:

1. olives!!! 
2. beautiful landscapes, marvellous nature 
3. sunshine 
4. architecture, narrow streets, colourful facades
5. history, clash of all things Arabic, Christian and Jewish 
6. El Corte Ingles and its sales 
7. farmers’ markets: fresh fruit, vegetables, seafood 
8. tapas 
9. sweets 
10. Spanish fashion (it’s not only Mango and Zara) 
11. Spanish language classes with Alicia 
12. the collections of books at the university library in Jaén 
13. sports facilities 

Čauko všetci! Po troch mesiacoch v Andalúzii som späť doma, a keďže žiť na juhu Španielska bol zážitok vskutku zaujímavý, rozmýšľala som, že by bolo fajn nejak celé to obdobie zhrnúť v jednom príspevku. A pretože som posadnutá písaním zoznamov, zosumarizovala som svoj život v Jaén nie v jednom zozname, ale rovno v dvoch!

Veci, kvôli ktorým Andalúziu neznášam:

1. nemajú calefacción! 
2. prístup: ľudia sú často nezdvorilí, netrpezlivý, nepomáhajú si, kašlú na ostatných a odmietajú snažiť sa komunikovať a porozumieť 
3. nič nefunguje (obchody sú stále zatvorené, siesta je nekonečná a všade samé rady) 
4. ulice plné psích kakancov 
5. žiaden sneh 
6. hnusné mliečne výrobky (nemajú čerstvé mlieko!) 
7. zamestnanci univerzitnej knižnice v Jaén 
8. mestská hromadná doprava v Jaén 
9. reštaurácie otvárajú o 8mej večer 
10. doprava (a prechádzanie na červenú) 
11. v Jaén nie je kino, divadlo, ani filharmónia 

Veci, vďaka ktorým Andalúzia stojí za to:

1. olivy!!! 
2. krásna krajina, úchvatná príroda 
3. slnko 
4. architektúra, úzke uličky, pestré fasády 
5. dejiny, stred arabského sveta s kresťanským a židovským 
6. El Corte Ingles a tamojšie výpredaje 
7. trhy a tržnice: čerstvé ovocie, zelenina, plody mora 
8. tapas 
9. sladkosti 
10. Španielska móda (nie je to len Mango a Zara!) 
11. hodiny španielčiny s Aliciou 
12. zbierka kníh v univerzitnej knižnici v Jaén 
13. športoviská

Day 90: Suitcase Day

Wow, last day! What can I say? In the morning a goodbye breakfast with Romina, whose bus to Málaga left at 12:15, then a goodbye meeting with the professor (accompanied by a LOT of signing), soon our landlord will come to say goodbye (and check the condition of the flat, of course) and my suitcase is sitting there behind me, full to the brim - mind you, it’s full of food and gifts! Sorry, but my pre-trip nervousness is killing me and I still need to call a taxi in Spanish, so that’s all for today. Wish me luck tomorrow. :)

Deň 90: Deň kufrov

Uau, posledný deň! Čo k tomu dodať? Ráno sme mali rozlúčkové raňajky s Rominou, ktorej odchádzal autobus do Málagy o 12:15, potom rozlúčkové stretnutie s našou školiteľkou (sprevádzané MNOŽSTVOM podpisovania), za chvíľu sa príde rozlúčiť náš domáci (a samozrejme jednou cestou skontroluje, či sme nezdemolovali byt) a môj kufor už sedí plný na prasknutie za mnou - podotýkam, že je plný jedla a darčekov! Prepáčte, ale momentálne trpím vážnym prípadom cestovnej horúčky a ešte mi treba zavolať taxík po španielsky, takže toto je na dnešok všetko. Držte mi zajtra palce. :)

The suitcase
Kufor

Day 89: Food Day

The last Spanish lesson was to be dedicated to the recipes of various nations studying Spanish in Jaén. So on Tuesday I stayed up until 1am, baking lokshas (the recipe I linked here a few days ago), and on Wednesday at lunch I proudly wrapped it all into aluminium foil, packed some paté and some grated cheese and off I went. However, I was in for a surprise. Alicia had informed us that about 15 people were coming to eat and share food, so I was carrying my 13 lokshas with confidence, hoping everyone can have a taste. But when I came in, so did another 35 people! Some people brought friends, some from the Thursday class decided to come on Wednesday instead, some who said they couldn’t come were able to make it in the end... And what is more, half of the people did not bring food. To cut the long story short, my 13 lokshas disappeared in about the same number of minutes and I did not even get a chance to explain how they are eaten, so I ended up taking the unopened paté back home.

But despite all this, it was a lovely lesson. I tried some awesome Polish, Tunisian, German, Korean, and Belgian food and sweets and thanks to Alicia also learnt a lot about Spanish Christmas. For example, did you know that in Spain it is not Santa who brings the gifts, but the three Magi, and they always come on camels, so all Spanish children leave a bowl of water for the thirsty camels under the window on the 6th of January? Cool, no?

P.S.: If you want to see what I’ve eaten or even make some international food at home, the recipes are on this blog.

Deň 89: Deň jedla

Posledná hodina španielčiny bola venovaná receptom typickým pre rôzne krajiny, z ktorých sú študenti španielčiny v Jaén. Takže v utorok som bola hore do jednej a piekla lokše (pred pár dňami som sem dala aj recept) a v stredu naobed som ich hrdo zabalila do alobalu, priložila kelímok paštiky a strúhaný syr a vydala sa na cestu. Avšak na mieste ma čakalo prekvapenie. Alicia nás pripravila na to, že jedlo donesie a jesť príde asi 15 ľudí, takže svojich 13 lokší som niesla s istotou, že každému sa niečo ujde. Ale keď som vošla do triedy, našla som tam zhruba 35 ľudí! Niektorí spolužiaci si doviedli kamarátov, niektorí, čo chodili na hodiny vo štvrtky sa rozhodli prísť radšej v stredu, niektorí, ktorí nahlásili, že neprídu, nakoniec predsa len prišli... A navyše, polovica ľudí nedoniesla žiadne jedlo. V skratke, mojich 13 lokší zmizlo približne za 13 minút a ani som nestihla vysvetliť, ako sa jedia, takže som nakoniec kelímok paté odniesla neotvorený späť domov.

Ale napriek všetkému to bola príjemná hodina. Ochutnala som skvelé poľské, tuniské, nemecké, kórejské a belgické jedlo a sladkosti a vďaka Alicii sa aj dozvedela niečo o španielských Vianociach. Napríklad, vedeli ste, že v Španielsku nenosí darčeky Ježiško, ale traja králi, a vždy prichádzajú na ťavách, takže všetky španielske deti nechávajú 6. januára pod oknom misku vody pre smädné ťavy? Dobré, nie?

P.S.: Ak chcete vidieť čo som jedla alebo si dokonca doma niečo medzinárodné uvariť, recepty sú na tomto blogu.

Day 88: Shop Day

Unbelievable: on Tuesday I spent 5 hours at the Corte Ingles! Yes, I did a lot of shopping, but I did even more of the Spanish national sport there, which is... waiting. It’s incredible. When you walk into the Corte Ingles at 3pm, it’s deserted. Although there is no siesta at the malls and officially they are open from 9am to 10pm, the employees disappear at 2:30 sharp and that’s that. Siesta is like breathing for Jaéners, it seems. They cannot live without it. So I wandered along the empty aisles between racks of clothing and could not pay or ask for a different size, or anything.

At 4pm the situation improved a little, some salespeople emerged, but that was no way the end of waiting. Because if you want to pay in Spain, you first wait 10 minutes until the salesperson notices you, then another 10 until she acknowledges that she has noticed you and makes eye contact, then she starts processing your purchase, but in the middle she takes a 5-minutes’ break to drink her coffee, or chats with a colleague for 15 minutes, or tries to make your VISA card work for 35 minutes. So for each 30 minutes of shopping in Jaén, you need another 30 of waiting. To conclude, for reasons delineated above, it is advised that persons suffering from a heart condition or from high blood pressure avoid shopping in Jaén, as it could result in serious health damage...

Deň 88: Deň obchodov

Neuveriteľné: v utorok som strávila 5 hodín v El Corte Ingles! Áno, dosť som toho nakúpila, ale ešte viac času som strávila precvičovaním španielskeho národného športu, ktorým je... čakanie. Je to niečo nepredstaviteľné. Keď o 15:00 vojdete do El Corte Ingles, je to tam úplne vymreté. Aj keď v nákupných centrách siesta nie je a oficiálne majú otvorené od 9tej do 22:00, všetci zamestnanci sa o 14:30 vyparia a tým to hasne. Zdá sa, že pre Jaénčanov je siesta niečo ako dýchanie. Nemôžu bez nej žiť. Tak som sa prechádzala po prázdnych uličkách medzi stojanmi s oblečením a nemohla som zaplatiť, ani si vypýtať inú veľkosť, ani nič.

O 16:00 sa situácia trochu zlepšila, objavili sa nejakí predavači, ale to v žiadnom prípade neznamenalo koniec čakania. Pretože ak v Španielsku chcete platiť, najskôr musíte čakať 10 minút, kým si Vás predavačka všimne, potom ďalších 10 minút, kým sa zmieri s tým, že si Vás všimla a nadviaže očný kontakt, potom začne vybavovať Váš nákup, ale v polovici si spraví 5-minútovú prestávku na kávičku, alebo kecá 15 minút s kolegyňkou, alebo sa 35 minút snaží zistiť ako funguje VISA karta. Takže na každých 30 minút nakupovania treba v Jaén rátať ďalších 30 minút čakania. Záverom, pre hore uvedené príčiny sa neodporúča venovať sa nakupovaniu v Jaén osobám so srdcovými ťažkosťami alebo so zvýšeným krvným tlakom, pretože táto činnosť by mohla mať za dôsledok vážne poškodenie ich zdravia...

Day 87: Signing Seance

Pictured is me in the process of signing approximately 150 attendance sheets to give to the good ladies and gentlemen at the European Union, who obviously have nothing better to do than read my 150 signatures and check if they are for real. Well to each his own. I just hope that you have something more intriguing planned for tonight. :)

P.S.: For those of you interested, here you can check out my final project for Spanish class: a recipe for lokše in Spanish!

Day 87: Podpisov na porazenie

Na nižšie priložených fotografiách som vyobrazená v procese podpisovania približne 150tich prezenčných hárkov, ktoré neskôr odovzdám vzácnym dámam a pánom z Európskej únie, pretože zrejme nemajú na práci nič lepšie, než čítať si mojich 150 podpisov a kontrolovať či sú pravé. Nuž, proti gustu žiaden dišputát. Ja len dúfam, že Vy máte na dnešný večer naplánované niečo záživnejšie. :)

P.S.: A pre tých z Vás, ktorí majú chuť, tu si môžete pozrieť moju záverečnú prácu zo španielčiny: recept na lokše po španielsky!

Papers neatly organised.
Papiere sú úhľadne usporiadané.

Do it!
Do toho!

Look how I love signing papers!
Pozrite ako zbožňujem podpisovanie papierov!

Pensive still life with presence sheets.
Zadumané zátišie s prezenčnými hárkami.

Photo of me by Silvia M.

Mňa fotila Silvia M.

Day 86: Sweet Christmas

Wow, I’ve got some Christmas theme going this weekend. But then, why not, it’s just one more week, right? Do you have your presents ready guys? I shopped some more today, this time at the Christmas market and I finally got the chance to see the Christmas-decorated town centre of Jaén, which was really weird given the spring weather we are having lately (I mean, 17°C in December, are you kidding me?). But after visiting a couple of shops and the market this week I can tell you one thing: the Spanish like their Christmas sweet. No grilled meat or sausages, no potato pancakes, not even baked chestnuts. It’s all about caramelised almonds, cream cakes, chocolates, dried fruits, buñuelos, honey, you name it. And woe on me and my diet, but each seller offered us samples of this goodness to taste and how could I say no??? I could have insulted them and I would’t want that now, would I? Instead I had my taste of the sweet Spanish Christmas. Hope you’ll enjoy yours, too.

Deň 86: Sladké Vianoce

Uau, nejako som sa tento víkend rozbehla na vianočnú tému. Ale vlastne, prečo nie - veď už je to len týždeň, či? Vy už máte nakúpené darčeky? Ja som dnes ešte trochu nakupovala, tentokrát na vianočných trhoch a konečne som mala príležitosť pozrieť si vianočne-vyzdobené centrum Jaén, čo bolo úplne zvláštne pri tom jarnom počasí, aké tu v poslednej dobe máme (normálne je cez deň 17°C, viete si to predstaviť?). Ale po tom čo som vošla do pár obchodov a obzrela si trhy, môžem Vám povedať jedno: Španieli majú radi Vianoce poriadne nasladko. Žiadne grilované mäso alebo klobásky, žiadne lokše, dokonca ani pečené gaštany. Tu je to celé o mandliach v karamele, koláčoch s plnkou, čokoláde, sušenom ovocí, buñuelos, mede... A čo mala robiť moja (teraz už) nebohá diéta, keď nám každý z predavačov ponúkal niečo z týchto dobrôt na ochutnanie? No ako som mohla odmietnuť??? Veď by sa tí chudáci mohli uraziť, a za to by som teda nechcela byť zodpovedná. Radšej som si užila trošku sladkých španielskych Vianoc. Dúfam, že aj Vy si užívate tie Vaše.

One of them is obviously drunk.
Jeden z nich je zjavne pod parou.

At the market.
Na trhoch.

Sweets, sweets, sweets...
Sladkosti, sladkosti, sladkosti...

Futurism? Minimalism?
Futurizmus? Minimalizmus?

Green Bethlehem.
Zelený Betlehem.

Buy a mouse for 1 Euro or a mouse with a trap for 1.50.
Kúpte si myš za 1 Euro alebo myš aj s pascou za 1,50.

Christmas bar.
Vianočný bar.

Hand-made chocolates.
Ručne vyrobená čokoláda.

A December night and here you can still sit outside.
Decembrový večer a tu sa ešte stále dá sedieť vonku. 

 

Jaén by night.
Jaén v noci.

And to finish the Christmas weekend, we dined on poppy cake (no, we didn't make it, it's from Lidl).
A na záver vianočného víkendu sme večerali makovník (nie, nepiekli sme ho sami, je z Lidlu).

Day 85: Christmas Party

The last weekend in Jaén has come upon us and - what a coincidence - it is also the last weekend before Christmas. So the crew at my flat decided to throw a little Christmas party. We donned the little black dress (OK, only I donned it, because for me Christmas party = LBD, others donned other clothes), prepared some tapas, lit the candles and kicked on the carols. It was some atmosphere, let me tell you, and we had a real good time, from start to finish (the finish line, by the way, was at the Moët - a fancy bar at our street).

Did you go to any Christmas parties yet? And is it just me, or are you also extra-excited about the whole Christmas thang this year?

Day 85: Vianočná párty

Nastal náš posledný víkend v Jaén a zhodou náhod to je aj posledný víkend pred Vianocami. A tak sa osadenstvo nášho bytu rozhodlo zorganizovať malú vianočnú párty. Nahodili sme malé čierne šaty (dobre, nahodila som ich iba ja, pretože pre mňa vianočná párty = malé čierne, ostatní nahodili iné oblečenie), pripravili si tapas, zapálili sviečky, a pustili koledy. Malo to teda atmosféru, to Vám poviem, a vôbec, celá párty bola super, od začiatku až do konca (cieľová rovinka bola, mimochodom, v Moëte - snobskom bare na našej ulici).

Vy ste už stihli nejakú vianočnú párty? A máte to aj Vy, alebo som iba ja tento rok taká extra nadšená zo všetkého vianočného?

Chérif manning the bar.
Chérif vládne vínu.

Tapas and our flat crew + Katrin.
Tapas a osadenstvo nášho bytu + Katrin.

Day 84: Santa Went Shopping

Today I officially launched the Christmas shopping season. At 3 pm I set off to the Centro Comercial La Loma to accompany Santa on his gift-shopping expedition and give him some useful tips on what you might want. And, don’t tell, but he was quite successful. However, he did not let me snap any photos, because then there would be no surprises under the wrapping, of course. But I promise, you will like this year’s presents. Some of them are literally sweet!

P.S.: It felt really weird shopping with Santa for Christmas presents on a 16 degree day... Another first!

Deň 84: Ježiško šiel na nákupy

Dnes som oficiálne zahájila sezónu vianočných nákupov. O 15:00 som vyrazila spolu s Ježiškom do Centro Comercial La Loma, aby som mu robila spoločnosť na výprave za darčekmi a možno mu aj pošepkala čo by sa Vám asi páčilo. A, neprezraďte ma, ale poviem Vám - bol celkom úspešný. Bohužiaľ mi ale nedovolil urobiť žiadne fotky, lebo potom by neboli pod baliacim papierom žiadne prekvapenia, samozrejme. Ale sľubujem, že tohtoročné darčeky sa Vám budú páčiť. Niektoré z nich sú doslova chrumkavé!

P.S.: Bolo veľmi čudné nakupovať vianočné darčeky s Ježiškom keď vonku bolo 16 stupňov... Zas raz niečo zažívam prvýkrát.

Day 83: Two More, One More...

Let’s start the countdown people! Two more spinning classes, two more Spanish classes, two more shoppings at Lidl, two more laundry days... One more swim, one more trip to La Loma, one more morning jogging, one more time cleaning the bathroom, one more paper submitted, one more Sunday lunch, one more party, one more Saturday night at Moët, one more Friday, one more Thursday, one more Wednesday, one more Tuesday, one more Monday, or simply one more week and I am home! (Hmm, do I sound a little bit excited?)

Deň 83: Ešte dva, ešte jeden...

Tak vážení, týmto oficiálne zahajujem odpočet! Ešte dvakrát spinning, ešte dve hodiny španielčiny, ešte dva nákupy v Lidli, ešte dvakrát pranie... Ešte raz plaváreň, ešte jedna cesta do La Lomy, ešte jeden raňajší beh, ešte raz upratovanie kúpeľne, ešte jeden odovzdaný text, ešte jeden nedeľný obed, ešte jedna párty, ešte jeden sobotný večer v Moëte, ešte jeden piatok, ešte jeden štvrtok, ešte jedna streda, ešte jeden utorok, ešte jeden pondelok, alebo jednoducho ešte jeden týždeň a som doma! (Hmm, nezdá sa Vám, že som z toho trošku mimo?)

Day 82: Winter Nights

Today I was shocked by Jaén yet one more time. Normally, when I go out the sun is shining like in the middle of spring in Slovakia, or it is a bit overcast, but still bright. So you can imagine my surprise when the alarm clock woke me at 8:00am for my morning run and it was still dark behind the windows. I could not believe my eyes (I actually checked if the blinds were up... I was still sleepy, okay?). Back at home it is never, not even on the shortest day of the year, dark at eight in the morning. But then I counted and with the distance and everything the sun really rises about one hour later here than in Košice. So yeah, the morning totally surprised me. But if I want to be honest, I must admit that I didn’t learn. I planned to snap some pictures on my way back from school. Ooops. When I left the library at 6:00pm, it was already dark again. Well, I guess there really is some winter even in Andalucia. At least the short winter days and the long nights.

Deň 82: Zimné noci

Dnes ma Jaén zas raz šokovalo. Zvyčajne keď idem von tak tu svieti slnko ako na Slovensku uprostred jari, alebo je trochu zamračené, ale stále relatívne jasno. Takže si viete predstaviť moje prekvapenie, keď ma dnes budík zobudil o 8:00 na môj raňajší beh a za oknom bola ešte čierna tma. Nemohla som uveriť vlastným očiam (normálne som išla skontrolovať, či sú odtiahnuté žalúzie... no dobre, bola som ešte trochu ospalá, tak čo?). Doma nikdy, ani v najkratší deň v roku, už o ôsmej nie je tma. Ale potom som si dala v hlave dokopy čas a vzdialenosť a vyšlo mi, že tu slnko fakt vychádza asi o hodinu neskôr než v Košiciach. Takže áno, ráno ma úplne prekvapilo. Ale ak mám byť úprimná, tak sa musím priznať, že som sa nepoučila. Plánovala som totiž urobiť nejaké fotky cestou domov zo školy. Ups. Keď som o 18:00 vyšla z knižnice, vonku už znova bola tma. Nuž, zdá sa, že aj v Andalúzii je nakoniec nejaká zima. Minimálne tie krátke zimné dni a dlhé noci.

Day 81: La Gula

We went to Mas Y Mas (Spanish supermarket chain) today to get some food supplies and suddenly Silvia emerged from one of the aisles holding a plastic-packaged white-grey mass of something a little bit resembling pasta, but much more disgusting. She wanted to know what it was, and of course I had no clue, so we asked the salesperson at the carnicería (the meat counter) and he told us “Oh is’s la gula and it’s muy bueno!” And I asked him if la gula was noodles, and he said, no - it’s fish!!! In fact, it was a mixture of sliced fish and calamari in salt, flour and oil, ready to serve. And as we were feeling a little bit experimental, we asked him how to prepare it. He suggested frying it in oil with a little bit (actually, make that a lot of) garlic. And so we did and in the pictures you can see the result. Actually it tasted very good, but I suggest eating with your eyes closed, because it looks real repelling! Well, que aproveche!

P.S.: You can even like La Gula on Facebook, hahaha.

Deň 81: La Gula

Keď sme dnes boli v Mas Y Mas (španielska sieť supermarketov) doplniť zásoby v špajzi, Silvia sa zrazu vynorila z niektorej z uličiek držiac plastom obalenú sivo-bielu masu niečoho trochu pripomínajúceho cestoviny, ale oveľa odpornejšieho. Chcela vedieť čo to je, ale ja som samozrejme nemala ani poňatia, tak sme sa opýtali predavača v carniceríi (pri pulte s mäsom) a on vraví, že “Aha, to je la gula a je to muy bueno!” A ja na to, či la gula sú nejaké rezance, a on, že nie - že sú to ryby!!! V skutočnosti to bola zmes nakrájaných rýb a chobotníc v soli, múke a oleji, pripravená na podávanie. A keďže sme sa cítili celkom experimentálne, tak sme sa ho opýtali, ako sa to pripravuje. Navrhol nám iba to opražiť na oleji s trochou (oprava: s kopou) cesnaku. A tak sme aj učinili a na obrázkoch je výsledok. V skutočnosti to chutilo veľmi dobre, ale navrhla by som jesť to so zavretými očami, pretože to vyzerá fakt odpudivo! Tak teda, que aproveche!

P.S.: Dokonca môžete La Gulu lajkovať aj na Facebooku, hahaha.

La Gula before and after. :S
La Gula pred a po. :S

Frying-pan Art
Panvicizmus

I've got my tickets to Málaga today, one week and something and I am home!
Dnes som si kúpila lístky do Málagy, ešte týždeň a niečo a som doma!

And I also got myself my first Christmas present.
A tiež som si kúpila prvý vianočný darček.

Day 80: Pre-Goodbye and Bad News

This Monday I suddenly realised that in less than 2 weeks I will be headed back to Slovakia and I got a little bit sad, because this means that I will probably never see some people I met here again. My beloved flatmate Romina will not return for the summer semester (although we plan to meet in Poland this summer, so fingers crossed) and neither will Lena and Katrin. And as Lena will spend this weekend in Madrid, we decided to throw a little pre-goodbye party now, just in case. :/

Yeah, kind of sad to say goodbye to everybody, to Lena and her flatmate José Maria (the one who lent me the Miguel Hernández book, remember?), but it was also king of fun. We boiled some vino caliente and munched on nachos with melted cheese and got a little tipsy and talked and all. So all in all, the best goodbye party possible.

What was not the best, however, was the news I got today at Spanish course. The $**{%/@^^ Spanish unions are going into a week-long strike again, and who should strike before Christmas, if not the Renfe (train company) and the Iberia (plane company). So next week, when I am flying home, there will be a general transportation strike! Just my luck. But if the plane doesn’t take off, I will get aggressive, I swear! So please, wish me luck.

Deň 80: Predrozlúčka a zlé správy

V pondelok som si zrazu uvedomila, že ani nie za dva týždne už budem na ceste naspäť na Slovensko a zostalo mi trochu smutno, lebo to znamená, že pravdepodobne niektorých ľudí čo som tu spoznala už nikdy nestretnem. Moja obľúbená spolubývajúca Romina sa už nevráti na letný semester (aj keď sme sa dohodli, že v lete sa stretneme v Poľsku, tak držte palce) a nevrátia sa ani Lena a Katrin. A keďže Lena strávi budúci víkend v Madride, rozhodli sme sa spraviť si malú predrozlúčkovú oslavu už teraz, pre istotu. :/

Hej, no je to trochu smutné so všetkými sa lúčiť, s Lenou a s jej spolubývajúcim José Mariom (tým, čo mi požičal knihu od Miguela Hernándeza, pamätáte?), ale aj sme sa celkom dobre bavili. Uvarili sme si trochu vina caliente a papali nachos s roztopeným syrom a kúsok sa pripili a kecali a tak. Čiže v podstate to bola tá najlepšie rozlúčková párty, aká môže byť.

Čo ale nebolo najlepšie bola správa, ktorú som sa dozvedela dnes na hodine španielčiny. Tie $**{%/@^^ španielske odbory zas vyhlásili celotýždenný štrajk a kto iný by pred vianocami asi mohol štrajkovať ako Renfe (železnice) a Iberia (letiská). Takže nabudúci týždeň, keď poletím domov, bude generálny štrajk dopravcov! Typické. Ale ak to lietadlo nevzlietne ja prisahám, že budem agresívna! Tak prosím, držte mi palce.

Day 79: Rehab

I told you about my horrible week last time, and after you have had a horrible week, you for sure deserve some time off, I told myself... So I went for a swim and than what better way to relax than throw a good-old pancake party? For me, a pancake party is an integral part of any foreign experience, because what to eat with people anywhere from Europe (why, I even dare say anywhere from the world!), from all religions, nations and food preferences? Seafood? Many people are afraid of it... Meat? With all the vegetarians, Muslims, Jews, Hindus, etc. around it’s quite risky... Veggies? Even more so, as so many people don’t like/are allergic to tomatoes, broccoli, mushrooms, pepper, you name it.

But pancakes everyone likes. It’s sweet, it’s easy, not many things go into it and even those can be substituted (lactose intolerant? soy milk! celiac? non-wheat flour!). So I made some for Silvia, Romina and myself and we happily stuffed ourselves.

And I can let you on some of my newly discovered seasonings: 

1. Sweet bananas (my invention... I think?): cut the banana into little pieces, add single cream and honey, mix, let sit for 5 minutes and voilà, ready to serve. 

2. Nutella with a twist - add a bit of cinnamon to your Nutella, it’s yum!
3. Honey with powdered ginger: priceless!
4. Plain castaña jam (my new favourite)

What do you put on/into your pancakes?

Deň 79: Odvykačka

Minule som Vám písala o mojom hroznom týždni a po hroznom týždni si každý zaslúži nejaký ten relax, aspoň to som si povedala... Tak som si šla zaplávať a potom existuje lepší spôsob trávenia voľného času než stará dobrá palacinková párty? Palacinkové párty sú pre mňa neoddeliteľnou súčasťou života v zahraničí, lebo čo sa vlastne dá jesť s ľuďmi zo všetkých kútov Európy (čo Európy, zo všetkých kútov sveta!), všetkých vierovyznaní, národností a stravovacích návykov? Morské plody? Veľa ľudí sa ich bojí... Mäso? Keď vezmeme do úvahy všetkých vegetariánov, moslimov, židov, hinduistov, atď tak to začne byť riskantné... Zeleninu? Ešte riskantnejšie, keďže veľa ľudí neznáša/je alergických na paradajky, brokolicu, huby, papriku, čo Vám len napadne. 

Ale palacinky má rád každý. Sú sladké, ľahko sa robia, netreba do nich veľa vecí a aj to málo sa dá obmieňať (Laktózová intolerancia? Použiješ sójové mlieko. Alergia na lepok? Hoď tam bezlepkovú múku!). Tak sme si so Silviou a Rominou nejaké nasmažili a celé šťastné sa poriadne napchali.

A môžem Vám aj prezradiť niektoré z mojich novoobjavených náplní:

1. sladké banány (môj vynález... aspoň myslím?): nakrájajte banán na malé kúsky, zalejte sladkou smotanou na varenie a medom, pomiešajte, nechajte 5 minút odstáť a voilà, môže sa podávať.
2. Nutella trochu inak - pridajte si do Nutelly trochu škorice, je to mňam!
3. med so sušeným zázvorom: na nezaplatenie!
4. jednoducho iba castaña džem (momentálne môj najobľúbenejší)

A čo si dávate na palacinky Vy?

Days 73-78: The Horror! The Horror!

I returned from Lisbon at midnight and hopped right into what turned out to become my worst week in Jaén. Now accommodated to the warm and humid seaside weather I was shocked to find out that the temperatures in central Andalusia were at their all-time low (well, maybe not all-time, but the lowest since I came, anyway) at minus 1, which, let me tell you, is no fun without heating and with single pane windows. So I crawled into bed, turned on my electric heater and hoped the weather will change.

No such luck! The chilly temperatures went on well into the weak and it was all topped by my horrible burn-out-syndrome-induced writer’s block, so I ended up doing nothing the first 3 days and writing 16 hours a day without leaving house the next 3. I think I need a Christmas break. Badly!

Dni 73-78: Ta hrůza! Ta hrůza!

Z Lisabonu som sa vrátila o polnoci a vpadla rovno do krutej reality, z ktorej sa vykľul môj najhorší týždeň v Jaén vôbec. Po štyroch dňoch na pobreží som už bola navyknutá na teplé a vlhké prioceánske podnebie. O to viac ma šokovalo zistenie, že v Jaén nastali asi najnižšie teploty v histórii (no, možno nie v histórii, ale rozhodne odkedy som prišla) a poviem Vám, mínus 1 bez kúrenia a bez okien so zdvojeným sklom nie je žiadna sranda. Tak som zaliezla do postele, zapla elektrický radiátor a dúfala, že sa počasie rýchlo zmení.

Ani omylom! Mrazivé teploty sa urdžali skoro do konca týždňa a k tomu všetkému som dostala hroznú tvorivú krízu pravdepodobne spôsobenú tým, že som už riadne vyhorená, takže nakoniec som prvé 3 dni nerobila vôbec nič a zvyšné 3 som nevychádzala z domu a písala 16 hodín denne. Asi už fakt potrebujem tie vianočné prázdniny!

Day 72: Oriente

The time always seems to fly so fast when you are enjoying yourself, and that totally was my case in Lisbon. Sunday came annoyingly soon and with it the sad moment of departure. However, before heading to the airport, we had one more treat planned - exploring the neighbourhood around the Oriente station. This gem of contemporary architecture is set in an equally contemporary and equally pleasant area around the river, overlooking all the 17.2 kilometres of the Vasco da Gama Bridge - Europe’s longest bridge. The neighbourhood is filled with vibrant cafés and restaurants, all with patios set up by the water, and with Lisaboners jogging, biking, or just chilling in the sun. And we did the same, grabbing some (surprisingly cheap) coffee and a piece of the amazing bolo de brigadeiro.

Goodbye Lisbon, it’s been so nice meeting you!

Deň 72: Oriente

Vždy keď sa niekde mám veľmi dobre čas zrazu začne bežať o polovicu rýchlejšie, a presne tak to bolo aj v Lisabone. Nedeľa prišla ako natruc extra skoro a s ňou aj smutná chvíľa rozlúčky. Ale skôr než sme sa vydali na letisko, mali sme naplánovaný ešte jeden skvelý zážitok - preskúmať štvrť okolo stanice Oriente. Táto perla súčasnej architektúry je zasadená v rovnako súčasnej a rovnako príjemnej oblasti okolo rieky s výhľadom na celých 17,2 kilometrov mostu Vasco Da Gama - najdlhšieho mostu v Európe. Štvrť je plná rušných kaviarní a reštaurácií, z ktorých každá má aj terasku pri vode, a Lisabončanov, ktorí si vyšli von zabehať, byciklovať sa, alebo sa len tak vyhrievať na slnku. A my sme robili to isté a ešte sme si k tomu dali aj šálku (prekvapivo lacnej) kávy a kúsok úžasného bolo de brigadeiro.

Dovidenia Lisabon, rada som Ťa spoznala!

The Slovak flag is somewhere in the middle.
Niekde v strede je aj slovenská vlajka.

Sporty Lisboners.
Lisabonskí športovci.

Calm and clean.
Pokojné a čisté.

Vasco da Gama Bridge.
Most Vasco da Gama.

View from our café's patio.
Výhľad z terasy našej kaviarne.

Coffee and papers.
Káva a noviny.

Have some coffee with us. :)

Dajte si s nami trochu kávy. :)

Photos by Lucia B. and me.

Fotila Lucia B. a ja.

Day 71: Downtown

I was once told that a couple of pictures (and another two videos!) will tell you more than a thousand words. So let me know if it worked???

Deň 71: V meste

Raz mi ktosi povedal, že pár obrázkov (a ďalšie dve videá!) povedia viac ako tisíc slov. Tak dajte vedieť, či to funguje???

Flower stands at the Christmas market at Rua Augusta.
Stánky s kvetmi na vianočných trhoch na Rua Augusta. 

Praça do Comércio

By the rio Tejo (not Tajo in Portugal!).
Pri rieke Tejo (sme v Portugalsku, čiže nie Tajo!).

The bridge from the other side.
Most z druhej strany. 

Narrow streets.
Úzke uličky.

The baroque Basílica da Estrela at the terminal stop of tram 28.
Baroková Basílica da Estrela na konečnej električky číslo 28.

Peaceful café in the Jardim da Estrela.
Pokoj pri kávičke v Jardim da Estrela.

Too cute, eh?
Zlaté sme, či?

Antique maps shop.
Obchod so starožitnými mapami.

Random from Lisbon: Portuguese passer-by, crabs, tiled entrance.
Náhodne z Lisabonu: portugalský okoloidúci, kraby, obkladačky okolo dverí.

View of Lisbon from one of the many miraduoros.
Výhľad na Lisabon z jedného z mnohých miraduoros.

I just love the trams - tram ride through Lisbon was the only thing on my things-I-must-do-before-I-die list... So now I can die or what???
Proste milujem tie električky - previezť sa lisabonskou električkou bolo jedinou položkou na mojom zozname vecí čo musím zažiť kým zomriem... Čo asi znamená, že už môžem zomrieť či???

Solmar restaurant near the Teatro Politeama.
Reštaurácia Solmar a oproti Teatro Politeama.

Love the decor...
Pekné zariadenie...

Outdoor restaurants in the theatre district.
Reštaurácie bod holým nebom v okolí divadla.

Menu? Daily special? You choose!
Menu? Ponuka dňa? Vyberte si!

Icecream!!! (at Gelataria Fragoleto - best iceceam shop west of Génoa, according to Lonely Planet)
Zmrzlina!!! (v Gelataria Fragoleto - najlepšej zmrzlinárni západne od Janova, aspoň podľa Lonely Planet)

Designed by Santiago Calatrava. Simply wow.
Navrhol ju Santiago Calatrava. Proste uau.

Concrete composition.
Betónová kompozícia.

Inside the station.
Interiér stanice.

Enjoy the ride in famous tram 28 with me!
(Yeah, and sorry for the video quality again...)
Užite si so mnou jazdu slávnou električkou číslo 28!
(A znova sa ospravedlňujem za technické prevedenie videí...)

Fotila Lucia B., Silvia M. a ja.

Photos by Lucia B., Silvia M. and me.