Day 38: Wandering Jaén

I really need to wrap it up today, because tomorrow our bus to Cordóba leaves at 7:30 am (I know, right?) and I still need to wash my hair. Suffice it to say that I spent the day walking around town with Tomas, and I saw more in a day than in the previous month put together. Then we ate dinner at this awesome restaurant and it was... awesome! Take a look at the attached photos, if you will. :)

Deň 38: Potulky po Jaén

Naozaj musím dnes byť stručná, lebo zajtra nám autobus do Cordóby odchádza o 7:30 (hrozné, ja viem!) a ešte si mi treba umyť vlasy. Jediné, čo musím o dnešku povedať je, že sme ho s Tomášom strávili prechádzaním sa po Jaén a za jeden deň som videla viac ako za celý predchádzajúci mesiac dokopy. Potom sme si dali večeru v jednej skvelej reštaurácii a bola... skvelá! Ak máte chuť, pozrite si priložené fotografie. :)

Finally drinking from the street fountain!
Konečne pijem z verejnej pitnej fontánky!

We climbed up to meet this soldier.
Vyliezli sme hore na stretko s týmto vojakom.

Seat of the regional government.
Sídlo krajského úradu.

Gypsy neighbourhood under the castle.

Cigánska štvrť pod hradom.

End of DS time. Señors adjusting their watches.

Končí letný čas. Señori si prestavujú hodinky.

Old town at night.
Staré mesto v noci.

Night café.
Nočná kaviareň.

Cerveceria La Báscula.

Cold tomato soup "salmorejo" and Jaén olives.

Studená paradajková polievka "salmorejo" a olivy z Jaén.

Photos by Tomas.

Fotil Tomáš.

Day 37: First Supper

Hey there! Firstly sorry for not writing yesterday, but there frankly was nothing to write about. It poured all day and I spent it at home pretending to be working. Secondly, today Tomas (boyfriend) came for a visit, and as we plan to travel around quite a bit, I probably will not be able to post here as regularly as normally, with the hostel Internet connexion, and you know, all that jazz. But don’t worry, I will upload anything of interest that might come up and I promise a lot of pictures of beautiful off-the-beaten-track spots around Andalusia. So stay tuned and for today enjoy a peek at our first dinner together in Spain. Aw, don’t we just look retarded stuffing our faces and such?

Deň 37: Prvá večera

Čauky! V prvom rade, ospravedlňujem sa, že som včera nič nenapísala, ale úprimne povedané, nebolo ani o čom. Celý deň lialo a strávila som ho doma, tváriac sa, že pracujem. Druhá vec je, že dnes prišiel na návštevu Tomáš, a keďže plánujeme dosť veľa cestovať po okolí, pravdepodobne nebudem môcť blogovať tak pravidelne ako zvyknem, kvôli hostelovému pripojeniu na internet, a tak, veď to poznáte. Ale žiaden strach, budem sem aj tak uploadovať všeličo zaujímavé a sľubujem, že aj veľa fotiek pekných menej známych kútov Andalúzie. Takže zostante naladení a dnes si užite aspoň kuk na našu prvú spoločnú večeru v Španielsku, Ách, no nevyzeráme úplne retardovane, ako sa tu napchávame a tak?

Photo by Silvia M.

Fotila Silvia M.

Day 35: La Noche de Lengua y Cultura Españolas

There are supposed to be 8 rainy days in October in Andalucia according to weatherspark.com and the weather management has probably realised that they are behind the schedule, because since yesterday it has been pouring here. And as the rain was accompanied by an umbrella-breaking wind today, I was not able to spend time in the exterior. Instead, I opted for a cosy day of chats over coffee and beer. After I have bought some rainproof boots at my beloved Corte Ingles, Romina and I headed to Lena’s apartment for dinner.

Lena is lucky (or cursed, I haven’t decided yet) to be living with 3 Spaniards, all of which can speak English, but all of which prefer not to (as is the rule with the majority of young Spanish people). So I was exposed to a couple of hours straight of conversation about merits of various beer brands, Hollywood filmography and current affairs, all in Spanish. And by the end of the evening (and with one beer and one sangria behind me) I was becoming quite fluent, too. Finally José, one of Lena’s compañeros de piso, who is training to become teacher of Spanish, concluded that my level is advanced enough to start reading some Spanish literature, and lent me a book of poetry by Miguel Hernández. I will be posting a review of this publication soon, haha...

Deň 35: La Noche de Lengua y Cultura Españolas

Podľa stránky weatherspark.com je v Andalúzii v októbri predpokladaných 8 daždivých dní a riaditeľstvo oddelenia počasia si pravdepodobne uvedomilo, že sú pozadu, lebo od včerajška tu leje. A keďže ten dážď dnes sprevádzal aj dáždniky lámajúci vietor, nepodarilo sa mi stráviť skoro žiaden čas v exteriéri. Namiesto toho som sa rozhodla prežiť pohodlný deň vyplnený pokecmi nad kávičkou a pivom. Po nákupe nepremokavých topánok v mojom milovanom Corte Ingles sme sa s Rominou vybrali k Lene na večeru.

Lena má to šťastie (alebo tú smolu, ešte som sa nerozhodla), že býva s 3 španielmi, z ktorých všetci vedia hovoriť anglicky, ale pre istotu to žiaden z nich nevyužíva (to je vlastne pravidlom u väčšiny mladých španielov). Takže som bola vystavená niekoľkým hodinám plynulej španielskej konverzácie na témy ako napríklad: výhody rozličných značiek piva, klasické Hollywoodske filmy, či prehľad dnešných správ. A ako sa večer chýlil ku koncu (a po vypití jedného piva a jednej sangrie), aj ja som začínala hovoriť obstojne plynulou španielčinou. Nakoniec José, jeden z Leniných compañeros de piso, ktorý študuje učiteľstvo španielčiny, zhodnotil, že moja úroveň je dosť vysoká na to, aby som sa pustila do čítania španielskej literatúry, a požičal mi knihu básní od Miguela Hernándeza. Recenziu tejto publickácie zverejním čoskoro, haha...

Wish to apply make-up, but don't own mirror? Webcam is your friend, sister!
Treba sa nalíčiť, ale nevlastníš zrkadlo? A načo je webkamera, sestra?

Day 34: Suburbia

The Universidad de Jaén is located at the very outskirts of the city in the most recently built neighbourhood. That basically means that it is surrounded by petrol stations, hypermarkets, industrial buildings and tall blocks of flats. And as I am an urban landscape freak, I was itching to snap a few pictures here since I first set foot in the area. Today the sky turned cloudy and grey and it was pleasantly cool - a perfect atmosphere to explore the suburbia. So I threw the Canon into my bag along with the Spanish textbook and a bottle of water (ouch, my shoulder), plugged the headphones with some Red Hot Chili Peppers into my ears and off I went.

And what can I say, if there ever was a place with a perfect ambiance of postmodern romance, this would be it. There seemed to be a cheap eatery or a pawn shop on every corner. All was beige and grey (partly thanks to the cloudy sky), littered with empty coke cans, plastic bags and graffiti, and suspicious. As I was walking along the streets with my pale complexion, colourful clothes and a huge camera, I attracted any number of friendly and not so friendly, but always extremely uncomprehending, stares. One elderly lady even stopped me, and the truth that old ladies are the same everywhere was proven once again. She quickly engaged me in a conversation (consisting of her speaking and my saying “si”), asked me if I was a reporter, and invited me to come sometimes and have lunch with her. Well, that kind of spoilt the whole isolated-post-modern-urban-population-with-no-community-ties-and-inner-trauma feel for me, and also, it started raining heavily, so I wrapped it up and ran home. But I got to snap some pics anyway, so enjoy!

Deň 34: Suburbia

Universidad de Jaén sa nachádza na samom okraji mesta v najnedávnejšie zastavanej oblasti. To v podstate znamená, že je obkolesená benzínovými pumpami, hypermarketmi, priemyselnými budovami a vysokými bytovkami. A keďže ja som fanatická milovníčka mestskej krajiny, robila som si zálusk na fotografickú výpravu po okolí školy odkedy som tam prvýkrát zablúdila. Dnes bola obloha sivá a zamračená a príjemne sa ochladilo - jednoducho skvelá atmosféra na prieskum suburbie. Takže som hodila Canon do tašky k učebnici španielčiny a fľaši vody (au, moje plece), zastrčila do uší slúchadlá s Red Hot Chili Peppers a vydala sa na cestu.

A čo Vám bude hovoriť, ak existuje jedno miesto s dokonalou postmoderne romantickou náladou, tak je to tu. Na každom rohu boli otvorené lacné reštaurácie alebo záložne. Všetko bolo béžové a sivé (čiastočne aj vďaka zamračenej oblohe), obsypané prázdnymi plechovkami od koly, igelitkami a graffitmi, a podozrievavé. Ako som kráčala ulicami s mojou svetlou pleťou, farebným oblečením a obrovským foťákom, priťahovala som zo všetkých strán priateľské či menej priateľské, ale v každom prípade nechápavé, pohľady. Jedna staršia pani ma dokonca zastavila, a znovu sa potvrdila pravda, že staré panie sú všade rovnaké. Okamžite ma zapojila do rozhovoru (ktorý pozostával z jej monológu a môjho občasného “si”), spýtala sa ma, či robím reportáž a pozvala ma k sebe na obed. Nuž, to mi trošku pokazilo celý ten pocit izolovaného-post-moderného-mestského-človeka-vytrhnutého-z-komunity-a-trpiaceho-vnútornou-traumou, a navyše začalo dosť liať, takže som to zabalila a utekala domov. Ale aj tak som stihla cvaknúť pár záberov, tak si ich užite!

Need some posters? I know a perfect place...
Potrebujete nejaké plagáty? Viem o perfektnom mieste... 

Graffiti all over the place.
Všade samé graffiti.

Behind the fence
Za plotom

Halloween window and some corrugated iron.
Halloweenový výklad a nejaké zvlnené plechy.

Day 33: Home Alone

This would be another first in Jaén for me: I am home alone. Normally there’s plenty people in our flat. Chérif is kind of a stay-at-home type, and as our place is really huge, Romina and her friends tend to meet here. And of course, me and Silvia have siamese-twinned somehow since we came here. But now both my baby roommates are at school and Silvia in Málaga, which leaves the whole flat to me, me, me!

Not that I am asocial or something, but being alone is awesome, for a change. I can listen to Asian Dub Foundation full volume without ruining anyone’s mental health, drink a glass of wine on the balcony at midday, catch up on 2 weeks worth of Spanish homework and workout in the living room, instead of my very narrow bedroom. What is more, I received my Agatha Christies from Amazon today, so I am stocked on reading material, as well. And I’d better keep lounging today, because not long from now I’ll have to pack my laptop and be on my way again.

Deň 33: Sama doma

Toto je ďalšia z vecí, ktoré zažívam prvýkrát odkedy som v Jaén: som sama doma. Väčšinou je u nás v byte plno ľudí. Chérif je tak trochu domased, a keďže náš byt je obrovský, Romina a jej kamošky sa zvyknú stretávať u nás. A samozrejme, ja a Silvia sme sa nejako zosiamskodvojčatovali odkedy sme sem prišli. Ale dnes sú obaja moji mladiství spolubývajúci v škole a Silvia v Málage, čo znamená, že mám celý byt len a len pre seba!

Niežeby som bola asociálna, alebo čo, ale niekedy je super byť pre zmenu sama. Môžem počúvať Asian Dub Foundation na plné pecky bez toho, aby som ohrozila niečie psychické zdravie, vypiť si uprostred dňa pohár vína na balkóne, dobehnúť 2 týždne zameškaných domácich úloh zo španielčiny a cvičiť v obývačke, namiesto v mojej veľmi úzkej izbe. Navyše som dnes dostala svoje Agáty Christie z Amazonu, takže som zásobená aj dostatkom materiálu na čítanie. A radšej by som si mala toto leňošenie poriadne užiť, lebo zanedlho si budem musieť zbaliť svoj notebook a vydať sa opäť na cestu.

I've received my Amazon order today. Proof that even Jaén is part of the time-space continuum...
Dnes som dostala svoje knihy z Amazonu. Dôkaz, že aj Jaén je súčasťou časovo-priestorového kontinua...

Chili sin carne and Rioja on the balcony.
Chili sin carne and Rioja na balkóne.

Hey there! I bought meself some candy at the market! (insert happy face)
Čauko! Kúpila som si na trhu karamelky! (tu vložte veselú tvár)

Avda Andalucía at midday. All the neighbours are siesting.
Avda Andalucía naobed. Všetci susedia siestujú. 

Day 32: Blurs

Do you guys know the kind of day when everything you lay your hands on goes wrong? Well, I totally had my clumsy day today. I burnt the beans I was cooking (mind you, cooking in LOTS of water), I spilt tomato sauce on my new lounge pants, my soap (ok, the remnants of my soap) fell into the bidet and got lost... And the same goes for my camera skills: all of the photos I took today turned out blurred. So I think I had better go to bed right now, or I might destroy something else. Hope my luck will turn tomorrow. In the meantime enjoy the blurs below.

Deň 32: Rozmazance

Poznáte tie dni, keď hocičoho sa chytíte, všetko sa pokazí? Tak ja som dnes mala presne taký totálne nešikovný deň. Spálila som fazuľu, čo som si varila (podotýkam, varila v MNOŽSTVE vody), obliala som si úplne nové tepláky paradajkovou omáčkou, mydlo (no dobre, pozostatky môjho mydla) mi spadlo do bidetu a stratilo sa... A to isté platilo aj pre moje fotenie: všetky fotky, čo som dnes urobila, sa nejako rozmazali. Takže myslím, že radšej pôjdem do postele, aby som ešte niečo ďalšie nepokazila. Snáď sa na mňa šťastie obráti zajtra. Dovtedy si môžete užívať tieto rozmazance.

The beans. Before they got burnt.
Fazuľa. Stav pred pripálením.

Still lives from the kitchen. I call it Impressionism, you?
Zátišia z kuchyne. Podľa mňa dosť impresionistické, čo Vy nato?

In my fridge: halfa lemon, pesto Genovese, nata cocina, free range eggs, organic goat yoghurt...
V mojej chladničke: pol citróna, pesto Genovese, nata cocina, vajcia z voľného chovu, bio kozí jogurt...

Random from our apartment...
Náhodne z nášho bytu...

Day 31: The Stalls

The Feria will be over tomorrow, and so Romina and I decided that we should go have a look at the arts and crafts market which was open in the centre of Jaén during the celebrations. And, wow, was it worth it! While the Feria itself can be found in the dictionary under Kitsch, the market was a real fairy-tale land. Colourful stalls and Arabic tents sold hand-made jewellery and cosmetics, local cheeses, hams, jams, honey, lots of sweets, roasted chestnuts and almonds in caramel, and wine, and hot wine, and crepes, and empanadas filled with delicious meat... What is more, the guys and girls selling at the market were dressed in various costumes, ranging from middle-ages soldier and Arabic merchant to priest. The market had a somewhat Christmas-y vibe and I started looking forward to December and colder weather and maybe a little rain and going to bed early. But, as Chérif told me when I was unable to explain in French what a ‘posúch’ is, one picture is worth a thousand words, so come and have a look!

Disclaimer: After I took 2 shots with Silvia’s uber-camera I told you about yesterday, the battery died, so I ended up documenting today with Romina’s tiny toy ona... But still better than no pictures at all, or what?

Deň 31: Stánky

Zajtra sa končí Feria, a tak sme sa s Rominou rozhodli, že by sme sa mali ísť pozrieť na trh ľudových remesiel, ktorý bol počas osláv otvorený v centre Jaén. A, uau, stálo to za to! Zatiaľčo Féria je doslova synonymom gýčovitosti, na trhu to vyzeralo ako v kráľovstve za siedmimi horami a dolami. Vo farebných stánkoch a arabských stanoch sa predávali ručne vyrábané šperky a kozmetika, miestne syry, šunka, lekváre, med, plno sladkostí, pečené gaštany a mandle v karamele, a víno, a varené víno, a palacinky, a empanady plnené lahodným mäsom... A navyše, chlapci a dievčatá ktorí tam predávali boli oblečení v kostýmoch od výmyslu sveta. Našli by ste hocičo od stredovekých vojakov, cez arabských obchodníkov, až po kňazov. Trh mal tak trochu vianočnú atmosféru a začala som sa celkom tešiť na december a chladnejšie počasie, možno trochu dažďa a na to, že budem chodiť skôr spať. Ale, ako mi povedal Chérif, keď som mu po francúzsky nedokázala vysvetliť čo je to posúch, jeden obrázok je viac než tisíc slov, takže poďte sa pozrieť!

Upozornenie: Po tom čo som odfotila 2 zábery Silviinym uber-foťákom, o ktorom som Vám včera hovorila, baterka zdochla, čiže som nakoniec dnešok musela zdokumentovať Romininym mini hračkárskym... Ale aj tak lepšie ako vôbec žiadne fotky, či?

Jewellery
Šperky

Raw material for patatas asadas.
Surovina na patatas asadas.

Manzanas de caramelo

Hyperglycemic shock anyone?
Kto si dá hyperglykemický šok?

Hand-made lace and fans.
Ručne robená čipka a vejáre.

Oveja made of pearls.
Oveja vyrobená z perál.

More jewellery.
Ďalšie šperky.

The lady selling the cheese was really nice. She gave us free samples. :D
Pani, čo predávala syr bola veľmi milá. Dala nám vzorky zdarma. :D

And Romina eating some empanadas.
A Romina jediaca empanady.

Day 30: Catching Up

Wow, it’s already been a month since I came to Jaén. Quite unbelievable, or what? How the time flies by, when one has a thesis to write simply beats me. But today finally, finally I submitted another 20 pages and threw myself into some much needed catching up, including, but not limited to, grocery shopping big style, washing clothes, setting up (after a whole month, shame on me) a bin for recycling plastic, and replacing the leaking shower head. This all means that I feel like a human being, not a mad scientist, again, but unfortunately it also means that I have no new pictures. However, as Silvia took my little camera with her for a trip to Málaga, I was permitted use of her... drumroll... semi-professional Canon SLR camera. So I will start experimenting with it tomorrow, aehm, providing that I am able to find out how to turn it on... :D

Deň 30: Doháňam

Uau, už je to mesiac odkedy som prišla do Jaén. Dosť neuveriteľné, či čo? Nechápem ako ten čas letí, keď má človek jednu diplomovku na napísanie. Ale dnes som konečne, konečne odovzdala ďalších 20 strán a vrhla sa na nejaké akútne potrebné doháňanie, ktoré zahŕňalo okrem iného nákup potravín extrémneho rozsahu, pranie, založene (po celom dlhom mesiaci, hanba mi) koša na recyklovanie plastov, a výmenu tečúcej sprchovej hlavice. Toto všetko znamená, že sa konečne znova cítim ako ľudská bytosť, nie ako šialená vedkyňa, ale bohužiaľ to zároveň znamená aj to, že nemám žiadne nové obrázky. Avšak, keďže Silvia si vzala môj malý foťák so sebou na výlet do Málagy, bolo mi umožnené používať jej... tramtadadá... poloprofesionálnu zrkadlovku značky Canon. Takže zajtra s ňou začnem trochu experimentovať, ehm, teda samozrejme iba v prípade, že sa mi podarí zistiť ako sa zapína... :D

Day 29: Nothing

I think we can make this writing-nothing into a nice tradition we will enjoy together in the future, because I don’t see any other way around this biweekly situation. You see, it is deadline day tomorrow, again, and I was stuck behind my desk, only emerging to take food and... you know, the opposite. So I have no stories or photos to show you. The only news I have is that Chérif, our roommate, was making chocolate-butter cake again! Listen here Chérif, this is torture and it should be banned! My room is right next to the kitchen and I’ve been smelling it all day and he didn’t even offer me a piece (I made him dinner to render him indebted to me, but still nothing!). That’s all from Thesisville for now, hopefully tomorrow I will have submitted and be back to you with some interesting stuff.

Deň 29: Nič

Myslím, že si z tohto nič-nepísania môžeme urobiť peknú tradíciu, z ktorej sa spolu budeme v budúcnosti tešiť, lebo si neviem predstaviť žiadne iné riešenie tejto obtýždennej situácie. Vec sa má tak, že zajtra je zas termín odovzdania, a zas som celý deň trčala pri svojom stole a vynárala sa iba aby som prijala stravu a... veď viete, to druhé. Takže pre Vás nemám žiadne príhody ani fotky, čo by som Vám mohla ukázať. Jediná novinka je, že náš spolubývajúci Chérif znova piekol čokoládovo-maslový koláč! Počúvaj, Chérif, toto je mučenie a malo by to byť zakázané! Moja izba je hneď vedľa kuchyne a dnes som tú vôňu ňuchala celý deň a on mi neponúkol ani jeden kúsok (Dokonca som mu urobila večeru, aby mi bol dlžný, ale nefungovalo to!). To je zatiaľ z Dizertačkova všetko, dúfam, že zajtra už to budem mať odovzdané a znova sem budem môcť vycapiť niečo zaujímavé.

Day 28: La Feria de San Lucas

This past week the Jaéners worked and studied even less than normally (!) because of something called the Feria. People spoke only about the Feria, on Spanish classes we discussed Feria vocabulary, buses changed their routes and all terminated at the Feria venue. And today, finally, I managed to discover for myself what the Feria is all about. Well, I don’t know if you have been to the fair in Spišská Nová Ves (probably not?), but Feria is something like that... times 100. It is basically a large amusement park slash open air restaurant slash disco, selling incredible amounts of kitsch, cheap unhealthy foods, delicious sweets, alcohol, and other stuff, stuff, stuff... I don’t know what is the purpose or the history of the Feria - there is no indication of it whatsoever at the ferial (the venue where it all takes place). But I was overwhelmed. The crowd! The noise! The food, food, food. I tell you, I am too stuffed for words. We ate fried potato, fried calamari, fried ham, fried cake, and drank sweet wine. We got robbed by the local restaurant owner, who made us pay 33 Euros for 2 plates of fried junk food, one beer and 3 waters. We took a ride on a roller-coaster (the wine almost left me...). Simply, it was awesome!

Deň 28: La Feria de San Lucas

Posledný týždeň ľudia v Jaén pracovali a študovali ešte menej ako zvyčajne (!) z dôvodu konania sa takzvanej Feri-e. Ľudia nehovorili o ničom inom ako o Feri-i, na španielčine sme preberali slovnú zásobu týkajúcu sa Feri-e, autobusy zmenili trasy a všetky mali konečnú v areáli Feri-e. A dnes, konečne, som na vlastné oči videla čo je tá Feria vlastne zač. Neviem, či ste niekedy boli na trhoch v Spišskej Novej Vsi, ale Feria je niečo takého... akurát krát 100. V podstate je to obrovský lunapark skrížený so záhradnou reštauráciou a diskotékou, kde sa predáva neuveriteľné množstvo gýču, lacného nezdravého jedla, fantastických sladkostí, alkoholu, a iných vecí, vecí, vecí... Neviem čo je cieľom Feri-e, alebo aký je jej pôvod - nič o ňom sa na ferial-e (mieste, kde sa Feria odohráva) nedá zistiť. Ale bola som ohúrená. Tie davy! Ten hluk! To jedlo, jedlo, jedlo. Hovorím Vám, som taká napchatá, že až, jedli sme smažené zemiaky, smažené kalamáre, smaženú šunku, snažený koláč a pili sladké víno. Okradol nás miestny majiteľ reštaurácie, ktorý nám naúčtoval 33 Eur za 2 taniere smažených blbostí, jedno pivo a 3 vody. Zviezli sme sa na kolotoči (víno ma skoro opustilo...). Proste, bolo to super!

Roller-coasters
Kolotoče

The crowd
Dav

You could even buy live chicks.
Dali sa tam dokonca kúpiť živé pipinky.

On our ride (I am trying to keep the wine in).
Naša jazda (snažím sa udržať v sebe víno).

Photo of chicks by Silvia M.

Pipinky fotila Silvia M.