Day 12: Cervecería Casa Galuchi

Whew, I was really becoming afraid that I will have to publish a couple of paragraphs from one of the books on detective fiction or food studies I am now reading as a blog post today. Only I am not sure if that wouldn’t be copyright infringement and I might even get to pay a fine just for trying to give my readers the daily amount of complex sentences they rightfully expect (I dimly remember promising to write here everyday). 

But no, it is not the case, and I have to thank my wonderful roommate Romina for saving the day and luring me from my dark room and the blinking computer screen (deadline in 3 days, yes...). And I indeed did something worth mentioning, something real traditional Spanish. I went to the tapas bar. Okay, so what if it is the one on the ground floor of my building, it still counts! And I dined there with real alive Spanish people, watched a F.C. Barcelona match and drank the Tinto de Verano, the most delicious and refreshing cocktail I tried in quite a long time. It’s a mixture of red wine, lemon soda and ice and I hear it’s the summer drink of Spain, so I felt quite authentic sipping it tonight.

I say, the tapas are the thing. Tapas is the food you get for free (like in you-don’t-have-to-pay-a-cent-for-it free) if you order any drink at a tapas bar. In our tapas bar, the Cervecería Casa Galuchi, you can even choose your tapas from around 30 different options. The tapas is really caloric and unhealthy, at least at the place where I had it, so two pieces were enough for me as a light (ehm, does meat, roquefort cheese and fries qualify as light?) supper. And for two Tintos de Verano and two different snacks I paid less then 5 Euros, tip included!

As to the nature of the tapas, they were listed in the little menu on our table under romantically sounding Spanish names, like pincho, chapata, adobo, flamenquin, carioca, patatas bravas, asada, rosca de atun, chamachoriz... Well, I decided to pick up some of the names which meant completely nothing to me, and ended up ordering a San Jacobo and Bocata de Lomo y Queso. Bocata, as I found out later, is a tiny baguette or sandwich and it was filled with lean pork (lomo is the back of the pig) and roquefort cheese, yum! The San Jacobo, however, left me utterly flabbergasted, because it turned out to be nothing else than fried cheese with ham and tartar sauce. Travelling 3000 kilometres and daring to explore the traditions of a foreign nation to end up eating fried cheese just like at home - way to go!

Deň 12: Cervecería Casa Galuchi

Uf, už som sa normálne začínala báť, že namiesto dnešného blogu budem musieť uverejniť niekoľko odstavcov z niektorej z kníh o detektívnom románe alebo food studies, ktoré práve čítam. Len si nie som istá, či by sa to neklasifikovalo ako porušenie autorských práv a ešte by som nakoniec skončila s pokutou iba preto, že som sa snažila poskytnúť svojim čitateľom ich dennú dávku zložených viet, ktorú právom očakávajú (matne sa mi vybavuje, že som sľúbila písať sem každý deň).

Ale nie, našťastie k tomu nedošlo, za čo musím poďakovať svojej skvelej spolubývajúcej Romine, ktorá ma vyvábila z mojej tmavej izby a spred blikajúceho monitora (áno, za 3 dni odovzdávam...). A vskutku som zažila niečo, čo hodno spomenúť, niečo fakt tradične španielske. Bola som v tapas bare. Dobre, dobre, no a čo, že ten bar je na prízemí budovy, v ktorej bývam, aj tak sa to ráta! A večerala som tam s naozajstnými živými Španielmi, pozerala zápas F.C. Barcelony a pila Tinto de Verano, najchutnejší a najosviežujúcejší koktejl aký som v poslednej dobe vyskúšala. Je to zmes červeného vína, citrónovej limonády a ľadu a dopočula som sa, že je to španielsky národný letný nápoj, takže som sa cítila dosť autenticky, keď som ho dnes popíjala.

Poviem Vám, tapas stoja za to. Tapas je jedlo, ktoré dostanete zadarmo (a tým myslím, že za ne nemusíte zaplatiť ani jediný cent) ak si v tapas bare objednáte hociaký drink. V našom tapas bare, Cervecería Casa Galuchi, si dokonca môžete vybrať zo zhruba 30 rôznych druhov. Tapas sú riadne kalorické a nezdravé, aspoň tu, kde som ich jedla ja, takže dva kúsky mi stačili ako ľahká (hm, dajú sa mäso, syr roquefort a hranolky označiť ako ľahké?) večera. A za dva poháre Tinto de Verano a dve tapas som zaplatila menej než 5 eur, a to vrátane sprepitného!

Čo sa týka povahy a druhu tapas, tak v malom jedálnom lístku na našom stole boli uvedené pod romanticky znejúcimi španielskym názvami, ako pincho, chapata, adobo, flamenquin, carioca, patatas bravas, asada, rosca de atun, chamachoriz... Rozhodla som sa vybrať si niektoré z tých, ktorých mená mi vôbec nič nehovorili, a nakoniec som si objednala jedno San Jacobo a jednu Bocat-u de Lomo y Queso. Bocata, ako som neskôr zistila, je mini bageta alebo sendvič a bola naplnená chudým bravčovým (lomo je bravčový chrbát) a syrom roquefort, mňam! Avšak, moja druhá voľba, San Jacobo, ma totálne dostala, pretože sa ukázalo, že to nie je nič iné ako starý dobrý smažený syr so šunkou a tatárkou. Cestovať 3000 kilometrov a odhodlať sa skúmať tradície cudzieho národa, len aby som sa nakoniec napchávala smažákom presne ako doma - tak to už hej!

Romina and Lena
Romina a Lena 

Disco Romina
Disko Romina

Bocata (left) and San Jacobo (right)
Bocata (vľavo) a San Jacobo (vpravo)