Day 13: Spanish Class

Good evening, this is just old little me - a sorry excuse for a travel blogger who forgets to take her camera with her to town. I know, what can I say for myself? Probably nothing, so I will just proceed to describe with flourish of my pen, I mean keyboard, the events of today.

In fact, I can describe only an event in singular, because a single event happened today, and thank God for it, otherwise I would perish before my monitor... The event: I went to Spanish course. I am enrolled in level A1, which is complete beginners, however, after today I am starting to regret my decision. Although at the first session I got the impression that the lessons are going to be perfect, because our teacher Sergio spoke almost exclusively Spanish with us and we quickly proceeded to asking and answering simple question in real Spanish (awesome, no?), today was a bit of a letdown.

We started conjugating verbs, which is, in a word, elementary, my dear Watson, but my classmates even after an hour (!) of practice were not able to grasp the logic of the regular suffixes. I don’t mean to be mean (pun unintended), but Hello! I want to speak Spanish after this course, and not just yo como, tu comes, el come, nosotros comenos, vosotros coméis, ellos comen... So I am really looking forwards to next week when we divide into two groups. It will be, in my humble opinion, much more manageable as currently there are 35 people in our class. More importantly, we will split according to level, and hopefully my group will be able to proceed at a bit of a faster pace. That’s all from snarky intolerant me for the moment, classmates, please don’t hate me, I am just over-detective-noveled tonight!

Deň 13: Hodina španielčiny

Dobrý večer, hlási sa moja maličkosť - tá úbohá náhrada za cestopisnú blogerku, čo si zabudne zo sebou do mesta zobrať fotoaparát. Ja viem, čo sa dá povedať na moju obranu? Pravdepodobne nič, tak radšej rýchlo pripravím svoje brko, teda klávesnicu, a dám sa do opisu udalostí dnešného dňa.

Aby som to upresnila, dnes budem opisovať iba udalosť v jednotnom čísle, keďže za dnešný deň sa odohrala iba jedna udalosť, a vďaka Bohu za ňu, lebo inak by som zhynula pred svojím monitorom... Tá udalosť: bola som na lekcii španielčiny. Som prihlásená do úrovne A1, čo sú úplní začiatočníci, avšak po dnešku začínam ľutovať svoje rozhodnutie. Na prvom stretnutí som nadobudla dojem, že hodiny budú perfektné, lebo náš učiteľ Sergio s nami rozprával skoro výlučne španielsky a aj my sme sa rýchlo začali pýtať a odpovedať na jednoduché otázky naozajstnou španielčinou (skvelé, nie?), ale dnešok bol trošku sklamaním.

Začali sme so skloňovaním slovies, čo je slovom klasika, zcela elementární, drahý Watsone, ale moji spolužiaci ani po hodine (!) precvičovania nedokázali pochopiť princíp pravidelných koncoviek. Nechcem byť protivná, ale haló, ja som chcela po tomto kurze vedieť hovoriť po španielsky, a nie len yo como, tu comes, el come, nosotros comenos, vosotros coméis, ellos comen... Takže sa už naozaj teším na budúci týždeň, kedy sa rozdelíme do dvoch skupín. Bude to, podľa môjho skromného názoru, oveľa zvládnuteľnejšie, keďže momentálne je nás v triede 35. A čo je podstatnejšie, rozdelíme sa podľa úrovní, čiže dúfam, že moja skupina bude schopná napredovať o kúsok rýchlejším tempom. To je od podráždenej netolerantnej mňa zatiaľ všetko, milí spolužiaci, neneznášajte ma, iba som dnes večer predetektívkovaná!