I returned from Lisbon at midnight and hopped right into what turned out to become my worst week in Jaén. Now accommodated to the warm and humid seaside weather I was shocked to find out that the temperatures in central Andalusia were at their all-time low (well, maybe not all-time, but the lowest since I came, anyway) at minus 1, which, let me tell you, is no fun without heating and with single pane windows. So I crawled into bed, turned on my electric heater and hoped the weather will change.
No such luck! The chilly temperatures went on well into the weak and it was all topped by my horrible burn-out-syndrome-induced writer’s block, so I ended up doing nothing the first 3 days and writing 16 hours a day without leaving house the next 3. I think I need a Christmas break. Badly!
Dni 73-78: Ta hrůza! Ta hrůza!
Z Lisabonu som sa vrátila o polnoci a vpadla rovno do krutej reality, z ktorej sa vykľul môj najhorší týždeň v Jaén vôbec. Po štyroch dňoch na pobreží som už bola navyknutá na teplé a vlhké prioceánske podnebie. O to viac ma šokovalo zistenie, že v Jaén nastali asi najnižšie teploty v histórii (no, možno nie v histórii, ale rozhodne odkedy som prišla) a poviem Vám, mínus 1 bez kúrenia a bez okien so zdvojeným sklom nie je žiadna sranda. Tak som zaliezla do postele, zapla elektrický radiátor a dúfala, že sa počasie rýchlo zmení.
Ani omylom! Mrazivé teploty sa urdžali skoro do konca týždňa a k tomu všetkému som dostala hroznú tvorivú krízu pravdepodobne spôsobenú tým, že som už riadne vyhorená, takže nakoniec som prvé 3 dni nerobila vôbec nič a zvyšné 3 som nevychádzala z domu a písala 16 hodín denne. Asi už fakt potrebujem tie vianočné prázdniny!
No comments:
Post a Comment