90 days in Andalusia: Day 70: Belém

On our first day of sightseeing the path led us to the picturesque district of Belém to explore the Torre de Belém, the Museu Colecção Berardo, the monastery and church of Jerónimos, and most importantly, the famous pastéis de nata, specifically the Pastéis de Belém, a variety of this delicacy produced according to a secret recipe only at one place on Earth: at the Fábrica dos pastéis de Belém in Lisbon. The bakery prides itself on their continuous 175-years long tradition, so we simply had to see (aehm, taste) the ultra-special pastry for ourselves.

As usually, the day was extremely rainy, and I mean ocean-like rainy, which is rainy with 200% humidity and windy and cold. This meant we saw the famous Belém tower only from afar, but it also meant that we were not able to see the other shore of the Tajo river and with the weather and all we really enjoyed the as-if-by-the-ocean feel. And as we could not linger outside, we had all the more fun exploring the insides of various monuments (and we spent a long time at the pastry shop... the Belém cake is really something, let me tell you). The monastery’s church’s overwhelming and eclectic (and I am speaking elephant-statues-carrying-boxes-of-spices-next-to-an-oil-painting-of-Saint-Mary eclectic) late-gothic, or what is labelled in Portugal Manueline-style according to the imperial king Manuel I, architecture had us stunned. We also took the obligatory picture with the tomb of famous explorer Vasco da Gama.

Then we moved on to the Museu Colecção Berardo, whose contemporary art collection was accumulated over the years by Portuguese financier and multi-millionaire José Berardo and although I normally don’t harbour much loving feeling for multi-millionaires, I must say that I really appreciate his attitude in letting the general public explore the artworks for free. Anyways, the museum is awesome, it holds lots of traditional art objects but also a big interactive exposition where you can walk through a sandy jungle (with live parrots!), dress up in weird... something like clothes? or jump, skank and move in a padded room. We finished by having a very Portuguese lunch/dinner (i.e. sausages and fried egg and rice AND chips for me) in a cute bistro and exploring a very hipster old factory converted into design shops, pubs and a second-hand book store. What a perfect day!

Deň 70: Belém

V prvý deň prehliadky Lisabonu nás cesta zaviedla do malebnej štvrte Belém, kde sme plánovali preskúmať Torre de Belém, Museu Colecção Berardo, kláštor a kostol Jerónimos, najmä však preslávený pastéis de nata, konkrétne Pastéis de Belém, druh tejto lahôdky vyrábaný podľa tajného receptu iba na jednom mieste na celom svete: vo Fábrica dos pastéis de Belém v Lisabone. Táto pekáreň sa hrdí svojou neprerušenou 175-ročnou tradíciou, takže sme jednoducho cítili povinnosť presvedčiť sa na vlastné oči (ehm, chuťové poháriky) aký tento ultra-špeciálny koláčik naozaj je.

Ako obyčajne, celý deň bolo poriadne daždivo a tým myslím prioceánsky daždivo, inými slovami daždivo s 200% vlhkosťou vzduchu a veterno a zima. To znamenalo, že sme slávnu Belémsku vežu videli iba zdiaľky, ale zároveň to znamenalo, že sme nedovideli na druhý breh rieky Tajo a spolu s počasím a všetkým dokopy nám to vytvorilo pocit skoro ako pri naozajstnom oceáne. A keďže sme sa nemohli ponevierať po vonku, o to viac sme si užili prehliadku interiérov všeliakých pamiatok (a hodnú chvíľu sme pozhoveli v pekárni, keďže musím povedať - ten Belémsky koláčik fakt má niečo do seba). Kostol pri kláštore nás dostal ohromujúcou eklektickou (a pod pojmom eklektický si predstavte sochy slonov nesúcich truhlice s korením vedľa olejomalieb Panny Márie) neskoro-gotickou architektúrou - v Portugalsku sa volá Manuelský sloh, podľa kolonizátora kráľa Manuela I. Samozrejme sme si urobili aj obligátnu fotku s hrobkou slávneho objaviteľa Vasca da Gamu.

Pokračovali sme v Museu Colecção Berardo. Tunajšiu zbierku súčasného umenia za roky nazhromaždil portugalský finančník a multi-milionár José Berardo, a aj keď zvyčajne neprechovávam veľmi vrelé city voči multi-milionárom, musím povedať, že sa mi veľmi páči jeho prístup k umeniu - celá zbierka je totiž prístupná verejnosti zdarma. Ale späť k veci, múzeum je to proste skvelé. Je tam veľa tradičných umeleckých diel, ale našla si pri nich miesto aj interaktívna expozícia, v rámci ktorej ste sa mohli prejsť po piesočnatej džungli (so živým papagájmi!), vyskúšať si prapodivné... hm, asi oblečenie? alebo poskakovať v mäkkej miestnosti. Ukončili sme to všetko veľmi portugalskou obedovečerou (t.j. moja porcia pozostávala z párkov a volského oka a ryže A hranoliek) v milom bistre a prieskumom veľmi hipsterskej starej továrne prerobenej na obchody s dizajnom, bary a antikvariát. Aký skvelý deň