90 days in Andalusia: Day 10: Sunday Swimming

When my alarm rang at 10:00, after my first encounter with Spanish disco-clubs last night, I felt rather depressed. Yeah, 5 hours of sleep don’t seem to be enough. But the sun was finally out after almost a week (Hello there, Sun!), so I decided I need to get out. And it proved to be a real good move!

I packed my towel and swimsuit and headed for the Complejo Deportivo Las Fuentezuelas, a public sports centre, to have my first swim (and first real exercise, except the daily 15 minutes of morning yoga) since I came to Andalusia. I must tell you, if Las Fuentezuelas is an example of how the Spanish government used to spend borrowed money, I can understand why Spain is so deep in debt. The complex is very new, very big (a number of tennis and volleyball courts, football pitches, a gym, cycling and running tracks, and two indoor pools) and only in Jaén, which has a population of about 120 thousand, there are three such establishments.

Well, bad for the Spanish they will have to pay up for all of this, but good enough for me to be able to use it and swim my laps in my own lane (there were like 10 swimmers in the pools today). And even better: I solved the mystery of what Jaén people do on Sundays. All of them work out! It looked like the whole town was assembled in and around Las Fuentezuelas, jogging, cycling, playing football. I even saw the beginning of the Jaén marathon: http://emotionextreme.com/ !

After almost an hour in the pool, I enjoyed a slow walk home, and instead of going along the Avenida de Andalucia, I got lost in the little streets just off it, observed the locals and said “Hola!” to them (everyone greets everyone in the streets here... or is it just me?) and snapped a couple of photos. I ended up high on endorphins and UV-rays and fresh air and the reggaeton music pumping from the cars passing me by and totally happy.

Deň 10: Nedeľné plávanie

Keď mi dnes ráno po mojej prvej konfrontácii so španielskymi diskotékami o 10:00 zazvonil budík, cítila som sa tak trochu deprimovaná. Hej, 5 hodín spánku ani náhodou nie je dosť. Ale na oblohe sa konečne po skoro týždni ukázalo slnko (No nazdar, Slnko!), takže som sa rozhodla, že treba ísť von. A ukázalo sa, že to bol fakt dobrý ťah!

Hodila som do tašky plavky a osušku a zamierila do Complejo Deportivo Las Fuentezuelas, mestského športového centra, aby som si prvýkrát od kedy som prišla do Andalúzie zaplávala (a vlastne prvýkrát zacvičila, ak nerátam tých 15 minút jógy každé ráno). Musím Vám povedať, ak je Las Fuentezuelas príklad toho, ako španielska vláda rozhadzovala požičané peniaze, tak už rozumiem prečo je Španielsko tak hlboko v dlhoch. Komplex je úplne nový, dosť veľký (niekoľko tenisových kurtov, volejbalové a futbalové ihriská, posilňovňa, cyklistické a bežecké dráhy, a dva kryté bazény) a iba v Jaén, ktoré má asi 120 tisíc obyvateľov, sú takéto komplexy tri.

Nuž, blbé pre Španielov, že toto všetko budú musieť nakoniec zaplatiť, ale za seba môžem povedať, že je dosť super využívať to a zaplávať si svojich pár dĺžok vo vlastnej dráhe (v bazénoch bolo dokopy asi 10 plavcov). A čo je ešte lepšie: podarilo sa mi rozlúštiť záhadu toho, čo Jaénčania robia v nedeľu. Všetci športujú! V Las Fuentezuelas to dnes vyzeralo, ako keby sa tam zhromaždilo celé mesto, a prišli si zabehať, zabicyklovať, zahrať futbal. Dokonca som videla začiatok Jaénskeho maratónu: http://emotionextreme.com/ !

Po takmer hodine v bazéne som sa vybrala na prechádzku smerom domov, ale namiesto toho aby som jednoducho išla po Avenida de Andalucia, zatúlala som sa do uličiek vedľa nej, pozorovala domácich a hovorila “Hola!” (všetci sa tu na uliciach zdravia... alebo to iba mne?) a urobila pár fotiek. Vrátila som sa opitá z endorfínov a UV-lúčov a čerstvého vzduchu a regaettonu duniaceho z áut idúcich okolo a totálne šťastná.