90 days in Andalusia: Day 40: Setenil de las Bodegas

After a very short sleep in our minibedroom, in which the form of heating was 1 piece of electric table heater normally used by elderly clerks in offices (yes, central heating is an unheard-of invention in Andalusia, however, this triumph of northern civilisation would certainly come handy over here, as temperatures at the end of October tend to reach a maximum of cca 10-13 degrees and southern blankets cannot be compared to those I am used to at home) we stumbled through the dark to breakfast, which was served in the now familiar to us establishment of brothers Macias’s. Of course, at 7:50 a.m. the place was still closed and the brothers were watching the morning show on television (probably, or maybe the weather forecast...). However, after we have knocked Mr Macias invited us in and personally served a traditional Andalusian breakfast (see figure 1). Thus we have eaten, drunken, and were headed for the bus stop, but naturally, the bus left not at 8:30 as scheduled, but at 8:45. They probably indicate a sooner time in the timetable so that the Spanish are not late...

And thus we reached Setenil de las Bodegas. Setenil is a town, aehm a village, built into natural caves in a rocky slope of the local mountain. It consists of little white houses, stone churches and cafés set up under overhanging rocks. Therefore I expected that, like Ronda, Setenil will be full of curious tourists. It was, nevertheless, a misconception. The bus crew was formed by the 2 of us, the driver, the co-driver, and an old lady who spoke in such a dialect that I couldn’t even understand her “si”. The bus spat us out on a deserted rainy square with no open shops, no information office, no maps, no bus timetable; simply, there was nothing. So we asked a local for the way to the railway station and marched in the direction he indicated with his arm (we did not understand a word of what he said) to find out when the train back leaves.

Of course, we did not find the station (as we learnt later, when we totally by accident ran into a souvenir shop, the railway station is 7km from town), exhausted and drenched we seated ourselves in a pub, and, accompanied only by a handful of pensioners throwing coins into a slot machine, we ordered some tea. It perked us up a little so we decided to face the weather and see a little bit of the town after all. And it was worth it: Setenil is amazing, and finally the unthinkable happened - one of the natives addressed us - in FRENCH. He informed us about the basic characteristics of the locality and the most crucial touristic attractions and showed us where good coffee could be got. So everything turned out for the better, and I will now leave you with a word of wisdom: when you are going to a little Andalusian town, always print out your Google map beforehand!!!

Deň 40: Setenil de las Bodegas

Po veľmi krátkom spánku v našej miniizbičke, v ktorej kúrenie zabezpečoval 1ks elektrického ohrievača, aký zvyknú mať tety v kancelárii na stole (áno, v Andalúzii je ústredné kúrenie neznámym vynálezom, tento výdobytok vyspelej severnej civilizácie tu však jednoznačne chýba, keďže koncom októbra sa aj tu, verte-neverte, ochladí na cca 10-13 stupňov - to hovorím o maximálnych teplotách - a južanské paplóny sa predsa len nechytajú na tie, na ktoré som doma zvyknutá) sme sa potme odtackali na raňajky, ktoré sa podávali v našej už dobre známej reštaurácii u bratov Maciasovcov. Samozrejme bratia mali o 7:50 ešte zatvorené a pozerali v televízii rannú šou (pravdepedobne, alebo možno predpoveď počasia...). Avšak po našom zaklopaní nás pán Macias pozval ďalej a osobne nám naservíroval tradičné andalúzske raňajky (viď obrázok 1). I dojedli sme, dopili a vydali sa na cestu na autobus, ktorý prirodzene odchádzal nie o 8:30 ako bolo vypísané, ale až o 8:45. Skorší čas zrejme uvádzajú pre istotu, aby španieli nemeškali...

A dorazili sme do Setenilu de las Bodegas. Setenil je mesto, ehm dedina, vstavaná do prirodzených jaskýň v skalnej stene tamojšej hory. Skladá sa z bielych domčekov, kamenných kostolov a kaviarničiek pod skalnými prevismi. Z tohto dôvodu som si myslela, že tak ako Ronda, bude aj Setenil plný zvedavých turistov. Bol to však omyl. V autobuse sme sa viezli my 2, šofér, záložný šofér, a stará pani hovoriaca takým dialektom, že som jej nerozumela ani “si”. Autobus nás vypľul na osamelom daždivom námestí bez jediného obchodu či informačného stánku, mapy, rozpisu odchodov autobusov, jedným slovom nebolo tam nič. Tak sme sa spýtali miestneho na cestu na železničnú stanicu a vykročili rezkým krokom smerom, ktorý naznačil rukou (nič sme mu nerozumeli), zistiť kedy nám ide vlak späť do Rondy.

Samozrejme, stanicu sme nenašli (ako sme sa neskôr dozvedeli, keď sme úplnou náhodou natrafili na obchod so suvenírmi, stanica je v Setenile 7km od mesta), znavení a mokrí sme sa usadili v krčme, v ktorej okrem nás bola iba hŕstka dôchodcov hádžúcich mince do “výherného” automatu, a objednali si čaj. Keď sme sa trochu zotavili rozhodli sme sa vzdorovať nečasu a predsa len si mesto obzrieť. A oplatilo sa: Setenil je rozprávkový, a nakoniec sa nám prihodilo aj neuveriteľné - oslovil nás jeden z domorodcov - po FRANCÚZSKY. Oboznámil nás so základnými charakteristikami mesta a najdôležitejšími turistickými atrakciami a ukázal nám, kde robia dobrú kávu. Takže všetko sa na dobré obrátilo, a ostáva mi iba ponaučenie: ak sa chystáte do malého andalúzskeho mesta, vždy si predom vytlačte z Google-u mapu!!!

Traditional breakfast: tomate natural rallado, pate de lomo, pate de chorizo, jamón, Tulipan, pan, café y té.
Tradičné raňajky: tomate natural rallado, pate de lomo, pate de chorizo, jamón, Tulipan, pan, café y té.

Setenil from above.
Setenil zhora.

Cafés under the rocks.
Kaviarne pod skalami.

Crooked streets between the rocks.
Pokrútené uličky medzi skalami.

A local with a pink umbrella.
Miestna pani s ružovým dáždnikom.

They have electricity!
Majú elektrinu!

Two tourists.
Dvaja turisti.

Wet cat and wet stairs.
Mokrá mačka a mokré schody.

Drying laundry in the rain, way to go!
Sušiť bielizeň v daždi, to je ono!

Civilisation has reached Setenil ("Always Coca-Cola" *insert annoying singing voice*).
Civilizácia dorazila do Setenilu ("Always Coca-Cola" *sem vložte otravný spievajúci hlas*).