90 days in Andalusia: Day 57: Córdoba

Yesterday morning my alarm woke me before the crack of dawn and I was forced to roll out of bed, unglue my eyelids, munch some banana with yoghurt and head for the station, because Romina, Silvia and I have planned to spend the day in Córdoba. To our surprise, Chérif also got up and unglued his eyes (however, he munched up some leftover chocolate mousse, not a banana) and joined us. The first wonderful surprise was the weather - it was 13 degrees and pouring with rain, just what one would wish for a day of sightseeing. The second surprise of the day was that our bus did not exist... Or rather, as we later found out, it did not go on weekends. So we had coffee in the station café with a couple of slot machines and a lot of queer-looking customers, I enjoyed the pleasures of the station toilet, which had last been cleaned in the 2nd century (BC!) and off we went (by the next bus).

However, all this hardship was forgotten once we arrived at our destination. Córdoba is a wonderful city of many tiny streets, cute souvenir shops and overpriced but otherwise very welcoming restaurants. Also, it is full of VERY old things, like the minaret, which looks as if only sheer determination was holding it together, and of huge crowds of tourists, even in the middle of November. We lunched at a place which was a mixture of Jewish and Arabic cuisine and drank the best wine since we arrived in Spain (at least I think so), then walked around the royal castle and its marvellous gardens and finally ended up having a cup at a Moroccan-style teahouse. On the way back to the station the sky seemed to burst open and we got completely soaked. We returned to Jaén with some seriously wet feet, but all the same very happy. Córdoba simply has some good vibes, no matter what weather.

Deň 57: Córdoba

Včera ráno ma budík zobudil ešte pred svitaním a bola som nútená vykotúľať sa z postele, rozlepiť viečka, natlačiť do seba banán s jogurtom a vyraziť na stanicu, lebo Romina a Silvia a ja sme mali naplánovaný deň v Córdobe. Na naše veľké prekvapenie Chérif tiež vstal a rozlepil si viečka (aj keď on do seba natlačil nejaké zbytky čokoládového krému, nie banán) a pridal sa k nám. Prvým skvelým prekvapením dňa bolo počasie - teplota dosiahla 13 stupňov a lialo ako z krhly, proste presne to, čo by si človek na deň strávený lozením po pamiatkach prial. Druhým prekvapením dňa bolo, že náš autobus neexistoval... Alebo, ako sme neskôr zistili, nepremával cez víkendy. Takže sme si dali kávu v staničnej kaviarni spolu s niekoľkými hracími automatmi a mnohými čudne-vyzerajúcimi zákazníkmi, ja som si navyše vychutnala radosti staničného WC, ktoré bolo naposledy upratané v druhom storočí (pred našim letopočtom!) a išlo sa (nasledujúcim autobusom).

Všetky naše útrapy však upadli do zabudnutia hneď ako sme dorazili do cieľa. Córdoba je skvelé mesto s množstvom úzkych uličiek, milých predajní suvenírov a predražených, ale inak veľmi lákavých reštaurácií. Tiež je plná veľmi starých vecí - jednou z nich bol minaret, ktorý vyzeral, že pohromade drží čírou silou vôle - a obrovských davov turistov, dokonca aj v polovici Novembra. Obedovali sme v reštaurácii ponákajúcej zmes židovskej a arabskej kuchyne a pili sme tam najlepšie víno za celý náš pobyt v Španielsku (teda podľa mňa), potom sme sa prešli kráľovským hradom a jeho nádhernými záhradami a skončili sme na šálke čaju v marockej čajovni. Cestou späť na stanicu sa obloha asi roztrhla, a my sme skončili úplne premočení. Vrátili sme sa do Jaén s vážnym prípadom mokrej nohy, ale aj tak šťastní. Córdoba Vás proste naladí na dobré vlny, nezávisle od počasia.

Córdoba is famous for its patios - little atrium garden inside most of its houses.
Córdoba je známa svojimi patiami - malými záhradkami v átriách väčšiny tunajších domov.