Day 60: Here We Go Again

Hey everyone, this is just to prepare you for another spell of short and maybe even picture-less blogs, because I need to submit yet again on Saturday. So although I am suffering from a serious case of writing block (or is it burning out?) these two weeks, I seriously need to start going because, well obviously, just 4 days left to dead... line? But still I was stupid enough to persuade myself that a morning of running errands has never killed anyone and lost some more time wandering around the neighbourhood, sending some postcards, visiting the market and again leaving it with two bags full of seafood, mushrooms and vegetables for less than 15 Euros (I still cannot believe it when they announce the price).

Then I braced myself and tried the shoe repair shop on Calle Málaga, which I looked up on the Internet. Of course, it was not there and the place was for sale. This happens to me with so many shops here, the Desigual, the camera shop, all closed up. It’s kind of depressing. Anyways, I used my Spanish and asked a local (yes, I know, I’m king!) if he knew where a repair shop was and he advised me one just on my street. So I went in. First I thought it was closed too because it was totally dark in there - no window, no lights - but then, miraculously, a person emerged from the background. I showed him my sneaker, he explained everything about the nature of the work he will be doing, I did not understand a word, I asked about the price, he said three eighty, he asked my name, I said Silvia and gave him the money and that was it. He told me to come back on Thursday. So now I don’t have my shoes, don’t have a receipt, don’t have a confirmation of service order... We shall see if I shall see my shoes ever again...

Deň 60: A už je to tu zas

Čau všetci, iba Vás chcem vopred pripraviť na ďalšie obdobie krátkych a možno dokonca bezfotkových blogov, pretože v sobotu potrebujem zas raz odovzdať. Takže aj keď posledné dva týždne prechádzam obdobím vážnej tvorivej krízy (alebo je to syndróm vyhorenia?) seriózne sa musím do toho pustiť lebo, no lebo do konca... teda, do termínu... ostávajú už len 4 dni. Ale napriek tomu som bola dosť sprostá na to, aby som sa presvedčila, že doobedie strávené vybavovačkami ešte nikoho nezabilo a stratila som ešte trochu času potulovaním sa po našej štvrti, posielaním pohľadníc a návštevou trhu, po ktorej som sa zas ocitla s dvoma plnými taškami morských plodov, húb a zeleniny za menej než 15 Eur (ešte stále tomu nemôžem uveriť zakaždým, keď mi oznámia cenu).

Potom som pozbierala odvahu a vyskúšala opravu obuvi na Calle Málaga, ktorú som si našla na internete. Samozrejme, nebola tam a lokál bol na predaj. Toto sa mi tu stalo už s toľkými obchodmi, s Desigualom, opravou foťákov, všetko je zavreté. Je to trošku deprimujúce. Ale späť k veci, využila som svoju španielčinu a spýtala sa miestneho (áno, viem, som šéf!) či nevie, kde je nejaká oprava a poradil mi jednu na mojej ulici. Tak som tam šla. Najskôr som si myslela, že je tiež zavretá, lebo tam bola úplná tma - ani okno, ani lampy - ale potom sa z úzadia zázračne vynoril človek. Ukázala som mu tenisku, on mi vysvetlil všetko o povahe opravy, ktorú bude musieť vykonať, ja som mu nerozumela ani slovo, opýtala som sa na cenu, povedal tri osemdesiat, opýtal sa ma na meno, povedala som Silvia a dala mu peniaze a to bolo všetko. Kázal mi prísť po topánky vo štvrtok. Takže teraz nemám svoje topánky, nemám bloček, nemám potvrdenie o zadaní opravy... Ešte sa uvidí či ešte niekedy uvidím svoje topánky...

Perfect seafood lunch courtesy of Silvia M.
Za skvelý obed z morských potvôr ďakujeme Silvii M.