90 days in Andalusia: Day 34: Suburbia

The Universidad de Jaén is located at the very outskirts of the city in the most recently built neighbourhood. That basically means that it is surrounded by petrol stations, hypermarkets, industrial buildings and tall blocks of flats. And as I am an urban landscape freak, I was itching to snap a few pictures here since I first set foot in the area. Today the sky turned cloudy and grey and it was pleasantly cool - a perfect atmosphere to explore the suburbia. So I threw the Canon into my bag along with the Spanish textbook and a bottle of water (ouch, my shoulder), plugged the headphones with some Red Hot Chili Peppers into my ears and off I went.

And what can I say, if there ever was a place with a perfect ambiance of postmodern romance, this would be it. There seemed to be a cheap eatery or a pawn shop on every corner. All was beige and grey (partly thanks to the cloudy sky), littered with empty coke cans, plastic bags and graffiti, and suspicious. As I was walking along the streets with my pale complexion, colourful clothes and a huge camera, I attracted any number of friendly and not so friendly, but always extremely uncomprehending, stares. One elderly lady even stopped me, and the truth that old ladies are the same everywhere was proven once again. She quickly engaged me in a conversation (consisting of her speaking and my saying “si”), asked me if I was a reporter, and invited me to come sometimes and have lunch with her. Well, that kind of spoilt the whole isolated-post-modern-urban-population-with-no-community-ties-and-inner-trauma feel for me, and also, it started raining heavily, so I wrapped it up and ran home. But I got to snap some pics anyway, so enjoy!

Deň 34: Suburbia

Universidad de Jaén sa nachádza na samom okraji mesta v najnedávnejšie zastavanej oblasti. To v podstate znamená, že je obkolesená benzínovými pumpami, hypermarketmi, priemyselnými budovami a vysokými bytovkami. A keďže ja som fanatická milovníčka mestskej krajiny, robila som si zálusk na fotografickú výpravu po okolí školy odkedy som tam prvýkrát zablúdila. Dnes bola obloha sivá a zamračená a príjemne sa ochladilo - jednoducho skvelá atmosféra na prieskum suburbie. Takže som hodila Canon do tašky k učebnici španielčiny a fľaši vody (au, moje plece), zastrčila do uší slúchadlá s Red Hot Chili Peppers a vydala sa na cestu.

A čo Vám bude hovoriť, ak existuje jedno miesto s dokonalou postmoderne romantickou náladou, tak je to tu. Na každom rohu boli otvorené lacné reštaurácie alebo záložne. Všetko bolo béžové a sivé (čiastočne aj vďaka zamračenej oblohe), obsypané prázdnymi plechovkami od koly, igelitkami a graffitmi, a podozrievavé. Ako som kráčala ulicami s mojou svetlou pleťou, farebným oblečením a obrovským foťákom, priťahovala som zo všetkých strán priateľské či menej priateľské, ale v každom prípade nechápavé, pohľady. Jedna staršia pani ma dokonca zastavila, a znovu sa potvrdila pravda, že staré panie sú všade rovnaké. Okamžite ma zapojila do rozhovoru (ktorý pozostával z jej monológu a môjho občasného “si”), spýtala sa ma, či robím reportáž a pozvala ma k sebe na obed. Nuž, to mi trošku pokazilo celý ten pocit izolovaného-post-moderného-mestského-človeka-vytrhnutého-z-komunity-a-trpiaceho-vnútornou-traumou, a navyše začalo dosť liať, takže som to zabalila a utekala domov. Ale aj tak som stihla cvaknúť pár záberov, tak si ich užite!