Day 3: The Phenomenon of Sunday

The experiences of today will be hard to recount, as it is very difficult indeed to acquire an experience in Jaén on a Sunday. The shops are closed. I didn’t mind, because we have shopped plenty yesterday and today I wanted to engage in something more exciting. Formerly, I planned to have a look around the campus, but my Spanish girl Cristina warned me in advance that the grounds and the park near the University are locked up on Sundays. So Silvia and I decided to go for a tour of the old town.

In the morning I was awakened by the chirping of birds, church bells, and an utter human silence. But I was kind of expecting that, as at midnight, when I am already passed out tired, the people here still sit in cafés or just hang out in the streets, chatting, laughing, and making various other kinds of noise. I had my coffee, unpacked the last of my stuff, dealt with some correspondence, but the human silence outside persisted. So I started to prepare lunch, which was immediately eaten, and we followed it with ice-cream courtesy of our newly established friendship with our French roommate, we took the afternoon tea, I did my manicure, but the streets remained silent.

At 4 o’clock we decided that the siesta must be coming to its end by now and we hit the streets. I must say that if you want to take pictures of architecture, a Sunday afternoon is the ideal time in Jaén. However, if you want to see some of the buildings from inside, or even take pictures of people next to said buildings, you will be bitterly disappointed. On Sunday, there is nothing doing around these parts (• for a beautiful idiom-cum-allusion, see Slovak version). You cannot go to a restaurant, see a museum, shop at Carrefour. Even the cathedral is closed on Sunday, which really makes no sense to me. And if you can’t believe it, here are a couple of pictures of Sunday Jaén, aka the Ghost Town:

Deň 3: Fenomén nedeľa

Zážitky dnešného dňa sa mi budú opisovať veľmi ťažko. Je totiž veľmi náročné získať v Jaén v nedeľu nejaký zážitok. Obchody sú zatvorené. To mi nevadilo, lebo včera sme hojne nakúpili a dnes som chcela podniknúť niečo napínavejšie. Pôvodne som plánovala ísť na obhliadku areálu univerzity, ale moja španielka Cristina ma včas varovala, že v nedeľu je areál aj park pri univerzite zamknutý. Tak sme sa so Silviou rozhodli, že si spravíme prehliadku starého mesta.

Ráno ma zobudil spev vtáčeniec, odbíjanie kostolných zvonov a úplné ľudské ticho. Ale to som aj očakávala, keďže ľudia tu ešte o dvanástej, keď už ja pomaly odpadávam, vysedávajú v kaviarňach, alebo len tak na múrikoch, chichocú sa, rozprávajú, a všemožne inak robia hluk. Dala som si kávu, dovybaľovala posledné pakšametle, odpísala na korešpondenciu, ale ľudské ticho na uliciach neprestávalo. Tak som sa pustila do prípravy obeda, ktorý sme hneď aj zjedli, dali sme si zmrzku vďaka novozaloženému priateľstvu s naším franúzským spolubývajúcim, vypili sme poobedný čaj, urobila som si manikúru a vonku stále ticho.

O štvrtej sme sa rozhodli, že už musí byť pomaly aj koniec siesty, a vydali sme sa do ulíc. Musím povedať, že ak chcete fotiť architektúru, nedeľné popoludnie je v Jaén ideálny čas. Ak ale chcete niečo z tej archtektúry vidieť zvnútra, alebo dokonca fotiť osoby vedľa architektúry, budete trpko sklamaní. V nedeľu tu totiž, zacitujem Tomáša, skapal andalúzsky pes. Nedá sa ísť do múzea, do reštaurácie, do Carrefouru. Zavretá bola dokonca aj katedrála, čo je pre mňa už úplne nepochopiteľé. A ak tomu nemôžete uveriť, tu je pár fotiek z nedeľného Jaén, alias mesta duchov:

Deserted cathedral square.
Opustené námestie pred katedrálou. 

Empty streets.
Prázdne ulice.